Č. 10040.

Církevné věci. — školstvo. — Administrativné pokračovanie (Slovensko): Administrativní úrad povolujúc exekúciu školskej dane pre církevní školu, vymeranej už pravoplatne príslušnými orgánmi cirkevnými, môže preskúmávať exekučný titul len po stránke, bol-li vydaný orgánom k utvoreniu jeho příslušným a je-li vykonateľný proti osobe, proti ktorej má sa exekucia povoliť.
(Nález zo dňa 29. septembra 1932 č. 14578.)
Prejudikatura: Boh. A 5996/26, 8800/30, 9363/31.
Vec: Rím. kat. školská stolice v Ch. proti zemskému úradu v Bratislave (za zúč. stránky adv. Dr. Lud. Ruhmann z Prahy) o školskú daň. Výrok: Napadnuté rozhodnutie sa zrušuje pre nezákonnosť.
Dôvody: V podaní de dato 23. novembra 1927 riadonom na expozituru krupinského okresného úradu v Š. žiadal předseda sťažujúcej si rím. kat. školskej stolice v Ch., aby školská daň pre rím. kat. školu v Ch. bola exekučnou cestou vymožená na dlžníkoch tejto dane uvedených v sozname k tomuto podaniu priloženom. Následkom tejto žiadosti bola zmienenou expoziturou nariadená a i prevedná proti jednotlivým podlžníkom zmienenej školskej dane zaspokojúca exekucia. V podaní de pres. 6. februára 1928 domáhali sa podlžníci Štefan B. a spol. zastavenia proti nim nariadenej zaspokojúcej exekucie a oslobodenia ich od platenia zmienenej dane z dôvodu, že táto daň bola im neprávom predpísaná.
Zmienená expozitura rozhodnutím zo dňa 2. januára 1929 na základe právomoci zabezpečenej jej nariadením býv. uh. ministra kultu č. 46249/ 1886 a v smysle § 11 zák. čl. XXXVIII:1868 zastavila exekuciu proti podlžnikom zmienenej dane a vyslovila, že títo školskou stolicou obce Ch. im na roky 1926/27 a 1927/28 predpísanú školskú daň po rozumu vyše cit. zák. článku nie sú povinní snášať a že v smysle § 128 nar. zo dňa 13. januára 1928 č. 8 Sb. přísluší stranám úplné zvíťazivším, t. j. Štefanovi B. a spol. proti straně, ktorá podľahla, 107 Kč čo náhrada nutných nákladov, ktoré předseda školskej stolice v Ch. do 15 dní pod následkami exekucie má zaplatiť.
Za dôvody tohoto rozhodnutia bolo uvedené toto: Predseda zmienenej školskej stolice vo svojom podaní zažiadal za exekúciu proti »namietateľom« u tunajšej expozitury, ktorú exekúciu zmienený úrad svojím výrokom zo dňa 28. novembra 1927 nariadil. Nariadenú exekuciu prevádzal notariát v H. proti »namietateľom«. ktorí ale počas exekucie namietali, že oni, jakožto nie obyvatelia v Ch. podľa platných predpisov nie sú povinní snášať školskú daň v pocudzej obci, a že vyrúbenie školskej dane stalo sa po prvýkrát len teraz. Odvolávali sa na § 11 zák. čl. XXXVIII:1868, ktorý spôsobom bezpochybným ustáluje, že veriaci z druhej obce nie sú povinní platiť školskú daň v obci, ktorá nie je bydliskom jejich, a tiež preto podľa nich neplatia tu proti bezpochybnému textu zákona nariadenia býv. uhor. min. kultu, ktoré sú ceny nie istej, a žiadali preto zastavenie exekucie a tiež vyslovenie, že nie sú povinní prispeť k školskej dani v obci Ch. za roky 1926/27 a 1927/28. Predseda školskej stolice na jejich námietky reagujúc vo svojom podaní zo dňa 14. februára 1928 vyjádril sa, že jejich údaje nezodpovedajú pravde. Povinnosť platenia »namietateľov« argumentuje s tým, že za roky 1917—1926 na ťarchu h-ských obyvateľov v T. bola vyrúbená školská daň, ktorú títo obyvatelia aj zaplatili. Podľa toho povinní sú školskú daň v obci Ch. od jejich pozemkov zaplatiť, hoci aj bývajú v cudzích obciach. Expozitúra okresného úradu uvažovala takto: Podľa § 11 zák. čl. XXXVIII:1868 môžu náboženské spoločnosti vo všetkých obciach, kde bydlia jejich príslušníci (veriaci), zakladať a udržovať z vlastných prostriedkov verejné národné (elementárne) ústavy vyučovacie a môžu k zakladaniu a udržovaniu spomenutých ústavov i naďalej požadovať od veriacich hmotné príspěvky spôsobom a mierou určenou vlastnými reprezentátmi ako to dosiaľ bolo zvykom. Teda zákon mluví o bezpochybne a čiste o príslušníkoch církve bydliacich v obci, v ktorej sa nachádza vyučovací ústav, a teda nie o cirkevníkoch, ktorí bydlia v iných obciach, a preto v danom prípade po rozumu horecitovanej právnej normy exekucia vedená proti »namietateľom« musela byť zastavená a vyslovené, že »namietatelia« nie sú povinní platiť školskú daň vyrúbenú na nich v obci Ch., ktorá nie je jejich bydliskom, a tu nemohlo byť vzaté v úvahu proti bezpochybnému textu zákona ani neisté usnesenie býv. uhor. min. kultu č. 29166/1891, ktoré sice vypovie, že r. kat. veriaci môžu sa obťažiť školskou daňou od jejich pozemkov ležiacich v obci aj v tom prřípade, keď bývajú v druhej obci, ale túto všeobecnú zásadu môžu modifikovať jednotlivé vedľajšie okolnosti, ktorým v každom prípade musí sa venovať pozornosť, načo by sa mohla vzťahavať v danom případe i tá okolnosť, že sť-lia platia školskú daň vo svojich obciach, v ktorých bývajú, už odhliadnúc od toho, že usnesenie býv. uhor. min. kultu je vynesené proti zákonu. Ustálenie nutných nákladov na ťarchu školského predsedu je následok ztratenia sporu.
Napadnutým rozhodnutím zamietol žal. úřad odvolanie rím. kat. školskej stolice v Ch. do rozhodnutia zmienenej expozitúry a schválil rozhodnutie to z jeho vlastných dôvodov.
O sťažnosti rím. kat. školskej stolice v Ch. do rozhodnutia žal. úradu uvažoval nss takto:
Ako je to patrné zo spisov správnych, v danom prípade ide o exekučné vymáhanie — adm. úradom — školskej dane pre rim. kat. školu v Ch. sťažujúcou si školskou stolicou zmienenej rím. kat. školy pravoplatne podľa § 11 zák. čl. XXXVIII:1868 vymeranej, v ktorom exekučnom pokračovaní jednotliví podlžníci tejto dane, a to občania bydliaci v iných obciach, ktori majú ale v obci Ch. nemovité majetky, domáhali sa námietkami proti tejto exekúcii podanými u adm. úradu túto exekuciu prevádzajúceho zrušenia nariadenej exekucie a oslobodenia ich od platenia tejto dané z dôvodu, že táto daň bola im podľa § 11 zák. čl. XXXVIII:1868 neprávom predpísaná.
Žal. úrad v napadnutom rozhodnutí v postupe inštančnom so schválením rozhodnutia inštancie prvej vyhovel týmto námietkám — svrchu zmienenými podlžníkmi tejto dane podaným — z dôvodu, že podľa § 11 zák. čl. XXXVIII:1868, na základe ktorého bola táto daň vymeraná, možné je požadovať takúto daň len od príslušníkov církve bydliacich v obci, v ktorej sa nachádza vyučovací ústav, nie ale od takých, ktorí bydlia v iných obciach, bárs i v obci, v ktorej sa nachádza vyučovací ústav, majú nemovitý majetok, a vyslovil, že z príčiny tejto nie je možné vymáhať exekučnou cestou zmienenú daň na námietky podavších ako príslušníkoch r. kat. církve bydliacich v iných obciach, než v ktorej zmienená r. kat. škola sa nachádza.
Sťažnosť predne vytýka napadnutému rozhodnutiu, že poneváč podľa § 11 zák. čl. XXXVIII:1868 môžu náboženské obce k založeniu a vydržovaniu verejných vyučovacích ústavov i naďalej požadovať od veriacich hmotné príspěvky spôsobom a mierou určenou vlastnými reprezentántmi, ako to bolo dosavaď zvykom, napadnuté rozhodnutie je protizákonné preto, že k výmeru takejto dane sú kompetentné církevné vrchnosti, a že nepřísluší administratívnym štátnym úradom preskúmanie správnosti takéhoto pravoplatného výmeru v tom smere, zda daň táto bola právom vymeraná.
Tejto námietke sťažnosti bolo dať za pravdu.
Výmer dane školskej na Slov. je autonomnou záležitosťou príslušnej církve, ako to vyplývá bezpochybne z ustanovenia § 11 cit. zák. čl. XXXVIII:1868, podľa ktorého církve môžu k založeniu a vydržovaniu verejných vyučovacích ústavov i naďalej požadovať od veriacich hmotné príspevky spôsobom a mierou určenou vlastnými reprezentántmi, ako to bolo dosavaď zvykom.
Z povahy a účelu každého exekučného pokračovania však plynie, že úrady štátne, ktoré boly příslušným orgánom církve požiadané (vide odst. 2. § 90 vl. nar. č. 8/28) o exekučně vydobytie školskej dane príslušnými orgánmi cirkevnými už pravoplatne vymeranej, nemôžu — povolujúc takúto exekuciu — preskúmávať vo všetkých smeroch exekučný titul, ktorým bola formalizovaná povinnosť exekútova a ktorý je základom zahájenia exekucie. Ináč viedlo by takéto preskúmávanie exekučného titulu vo všetkých smeroch — prevádzané v exekučnom pokračovaní — vlastně k novému pokračovaniu náleziacemu. Úrady povolujúce exekuciu môžu preskúmávať exekučný titul len jednak po stránke, bol-li vydaný orgánom k utvoreniu jeho príslušným, a jednak po stránke, je-li exekučný titul vykonateľný proti onej osobe, proti ktorej má sa exekucia na základe exekučného titulu povoliť. Za to je však z kompetencie úradov povolujúcich exekuciu vôbec vylúčené preskúmávať, zda exekučný titul ináč, zejmena i po stránke meritornej zodpovedá zákonu.
Nutné bolo preto napadnuté rozhodnutie, v ktorom žal. úrad zastávajúc opačný právny názor preskúmával v pokračovaní exekučnom už pravoplatný exekučný titul, t. j. pravoplatný výmer zmienenej školskej dane, po stránke meritornej, totiž po tej stránke, zda zmienená školská daň bola exekutom podľa § 11 zák. čl. XXXVIII:1868 právom uložená, zrušiť podľa § 7 zák. o ss, aniž by sa musel nss zaoberať ďalšími námietkami sťažnosti vznesenými na ten prípad, že bol by býval žal. úrad kompetentný vo veci tejto rozhodovať vo smere ako to učinil.

Citace:

č. 10040. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1932, svazek/ročník 14/2, s. 326-329.