NPD documents search: Váž. civ., 16 (1934), sv. 1

Č. 9648.

Zemedelstvo (Slovensko): I. Náhradnými požiadavkami, o ktorých pre prípad, že na osobu prevyšujú 100 Kč, prislúcha dl’a §§ 62 a 63 zák. čl. XLV:1907 rozhodovať riadným súdom, sú len nároky na náhradu útrat a spôsobených škod, nie však i nároky na splnenie smluvných záväzkov. — Pokračovanie před nss-om: II. V prípadoch, keď strana podá u nss-u sťažnosť do rozhodnutia úradu správného, vydaného o nárocích súkromoprávných, môže nss riešiť len otázku, bol-li správný úrad príslušný vydat’ rozhodnutie o súkromoprávnom nároku.
(Nález zo dňa 6. februára 1932 č. 1455.)
Prejudikatura: Boh. A 3593/24, 3868/24, 8570/30.
Vec: Arpád a Julie K. v Č. proti župnému úradu v Bratislave vo mzdovom sporu. Výrok: Sťažnosť sa zamieta pre bezdôvodnosť.
Dôvody: František B. domáhal sa podáním učineným dňa 18. decembra 1826 u okresného úradu v Dunajskej Strede oproti sť-ľom zaplatenia nedoplatku 2050 Kč, vyplývajúceho z jeho služobného pomeru, uvádzajúc: je zamestnaný ako hájnik na veľkostatku Aladára B., kde sú nájomníci sť-lia a ti mu srážajú pri každej výplate nejaké čiastky; tak od roku 1924 nedostává peňazí na čižmy, čo činí za roky 1925 a 1926 po 200 Kč — úhrnom 400 Kč; podl’a smluvy mu prislúcha 1 jutro prvotriednej pôdy, ktorú mu Aladár B. skutočne dal, ale menovaní nájomníci mu ju vzali, tým utrpel »škodu« najmenej 1650 Kč; celkový jeho nedoplatok činí 2050 Kč.
Okresný úrad v Dunajskej Strede rozhodnutím zo dňa 24. apríla 1927 uložil sť-ľom, aby vyplatili do 15 dní pod následkami exekucie Františkovi B., hájnikovi: 1. paušál na čižmy na rok 1925 a 1926 po 200 Kč, úhrnom 400 Kč, 2. protihodnotu »konvencionálneho pol’a« (1 mad. hon) na rok 1926 1200 Kč, úhrnom 1600 Kč, a ďalej aby vyplatili svedkom do 15 dní pod následkom exekúcie 22 Kč 40 h. Župný úřad v Bratislavě rozhodnutím zo dňa 30. júla 1927 zamietol odvolanie sť-l’ovo a pripojil k tomuto svojmu rozhodnutiu právne poučenie, že proti nemu neni prípustný ďalší riadný opravný prostriedok.
O sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvažoval nss takto:
I. Predovšetkým nutné je konštatovať, že rozhodnutie žalovaného úradu zo dňa 30. júla 1927 — ktoré podľa jeho obsahu bolo vydané na podklade zák. čl. XLV:1907 — tvorilo už jedenkrát ku sťažnosti dnešných sť-ľov predmet kognicie nss-u a že rozhodnutie to bolo nálezom Boh. A 8570/30 zrušené podľa § 6 zák. o ss z dôvodu, že právne poučenie, ktoré žal. úrad k tomuto rozhodnutiu pripojil, že totiž proti nemu neni ďalšieho opravného prostriedku v poradí stolic správných, bolo nesprávné. Ešte pred vydáním cit. nálezu nss-u bolo rozhodnutie žal. úradu zo dňa 30. júla 1927, obsahujúce totiež právne poučenie, že proti nemu neni prípustný ďalší opravný prostriedok v poradí stolic správných, sť-lom dňa 4. decembra 1928 znova doručené. Toto doručenie stalo se v dobe, keď už na Slov. bol v činnosti zákon o organizácii politickej správy č. 125/27 a keď vzhľadom k ustanoveniu článku 8. tohoto zák. vo spojitosti s §om 72 odst. 2 vl. nar. č. 8/28 odpovedalo právne poučenie o vylúčení ďalšieho opravného prostriedku v poradí stolic správných právnému stavu platnému v dobe, keď ono rozhodnutie bolo sť-ľom znovu doručené. Za tohoto stavu vecí dlžné je tedy pokladať rozhodnutie zo dňa 30. júla 1927, doručené sť-lom dňa 4. decembra 1928 za rozhodnutie nové a to za rozhodnuté konečné podľa § 5 zák. o ss. a mohol tedy nss prikročiť k preskúmaniu tohoto rozhodnutia, které sf-lia novou sťažnosťou napadli.
II. Lež preskúmanie tohoto nového rozhodnutia môže sa pohybovat’ len v určitom rámci ako to plynie z týchto úvah:
Nároky, ktoré František B. proti sť-oľm vzniesol a o ktorých rozhodovaly úrady správné a to podľa zák. čl. XLV: 1907 (§ 62 tohože zák.) — totiž nárok na zaplatenie paušálu na čižmy a ďalej nárok na poskytnutie »konvencionálneho poľa« — sú obsahom svojim nároky súkromnoprávne, ktoré František B. uplatňoval na základe služobného poměru.
Nss nemôže podrobit’ svojej kongnicii vecnú stránku sporu, ktorý bol v danom prípade predmetom judikujúcej činnosti uradov správných, lebo podľa § 105 ústavnej listiny a § 1 odst. 1 zák. č. 217/25 vydaného k prevedeniu § 105 ústavnej listiny vo všetkých prípadoch, v ktorých úrad správný podľa zákonov o tom vydaných rozhoduje o nárokoch súkromnoprávnych, je voľné strane týmto rozhodnutím dotknutej po vyčerpaní opravných prostriedkov dovolat’ sa nápravy vo výroku o týchto nárokoch poradom práva, prečož je vzhľadom k ustanoveniu § 3 lit. a) zák. o ss. príslušnost’ nss-u k meritornému preskúmaniu takéhoto rozhodnutia úradu vylúčená.
Nss móže v prípadoch, keď strana podá u neho sťažnosť do rozhodnutia úradu správného, vydaného o nárokoch súkromnoprávnych riešiť len otázku, bol-li správný úrad príslušný vydat’ rozhodnutie o súkromnoprávnom nároku, lebo § 105 ústavnej listiny a § 1 odst. 1. zák. č. 217/25 predpokládá zrejme, že rozhodnutie úradu správného o nárokoch súkromnoprávnych bolo vydané v medziach kompetencie úradov správných. Dospeje-li tedy nss k záveru, že úrady správné prekročily v konkrétnom prípade medze svojej kompetencie k rozhodovaniu o nárokoch súkromnoprávnych, je napadnuté rozhodnutie úradu správného z tohoto dôvodu zrušit’ ako nezákonné (srov. nál. Boh. A 3868/24).
Z toho, čo bolo uvedené, plynie, že sú tedy podľa § 3 a) zák. o ss a § 105 úst. listiny vo spojení s odst. 1. § 1 zák. č. 217/25 neprípustné všetky námietky sťažnosti týkajúce sa merita sporu, o ktorom rozhodovaly úrady správne, a že nss môže sa zaoberať len onými námietkami sťažnosti, ktoré vytýkajú, že úrady správne neboly v danom prípade podľa § 62 zák. čl. XLV:1907 príslušné rozhodnut’ onen spor.
III. Po stránke kompetencie namieta sťažnosť, že úrady správne neboly v danom prípade kompetentné rozhodovat’ onen spor predovšetkým preto, že František B. nebol vôbec vo služobnom pomere — predpokladanom zák. článkom XLV:1907 — ku sť-ľom, ale že bol vo služobnom pomere k Aladárovi B., od ktorého majú sť-lie pachtovaný zemedelský podnik. Lež toto skutkové tvrdenie, o ktoré sť-lia opierajú zmienenú námietku nekompetencie, je v rozporu s tvrdením, ktoré sť-lia — ako nesporné pachtieri zemedelského podniku — uplatňovali v odvolaní do rozhodnutia okresného úřadu, totiž s tvrdením, že sť-lia prijali Františka B. do svojích služieb. Vtedy ale nemôžu sť-lia o skutkové tvrdenie, že medzi nimi a Františkom B. nebolo vôbec služobného poměru, ktoréžto tvrdenie uplatňujú len v jejich sťažnosti k nss-u. a ktoréžto tvrdenie je tedy s hľadiska §§ 5 a 6 zák. o ss neprípustnou novotou, opierať svoju námietku vytýkajúcu, že úrady správne neboly v danom prípade kompetentné rozhodovat’. Práve ale vzhľadom ku svrchu zmienenému tvrdeniu, ktoré sť-lia uviedli vo svojom odvolaní, mohol žal. úrad vychádzať z predpokladu, že šlo tu medzi sť-lmi a Františkom B. o služobný poměr vo smysle zák. čl. XLV:1907, tedy z predpokladu rozhodného pre kompetenciu úradov správných k rozhodovaniu podľa § 62 cit. zák. V dalších vývodoch namieta sťažnosť, že úrady správne neboly v danom prípade kompetentné rozhodovať ani preto, že podl’a ustanovenia §§ 62 a 63 zák. čl. XLV:1907 uplatňovanie náhradných požiadaviek, prevyšujú-li tie čiastku 100 Kč — ako je tomu v danom pripade — patrí na porad riadnych súdov. Táto námietka je bezdôvodná.
Nss vyslovil už v nál. Boh. A 3593/24 právny názor, že náhradnými požiadavkami, o ktorých pre prípad, že na osobu prevyšujú 100 Kč, prislúcha dl’a §§ 62 a 63 zák. čl. XLV:1907 rozhodovať riadnym súdom, sú len nároky na náhradu útrat a spósobených škod, nie však i nároky na splnenie smluvných závázkov.
V danom prípadě neuplatňoval však František B. proti sť-ľom v pokračovaní správnom nárok na náhradu škody, ale nárok na splnenie smluvných záväzkov plynúcich — podľa jeho tvrdenia — zo služobnej smluvy (služobného pomeru) a ohľadne nárokov tohoto druhu je nerozhodné v príčině kompetencie adm. úradov, zda tieto požiadavky prevyšujú čiastku 100 Kč.
Okrem týchto námietok směrujúcich proti kompetencii úradov správných nevznáša sťažnosť iných námietok kompetečných i tiež nss neshľadal, že by úrady správne neboly z iných dôvodov kompetentně rozhodovať v danom prípade. Z týchto príčin nutné bolo sťažnosť zamietnuť pre bezdôvodnosť.

Citace:

č. 9648. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické nakladatelství, 1933, svazek/ročník 14/1, s. 333-336.