Č. 3669.

Učitelstvo. — Štátné občianstvo: I. Úrad učitelský na církevnej škole môže zastávať iba tuzemský príslušník. — II. žiadosť za udelenie čsl. štátného občianstva podaná po 31. decembru 1921 nemôže byť považovaná za žiadost podl'a § 9 úst. zák. č. 236/1920 a niemá účinok v §u 9 stanovený.
(Nález zo dňa 27.-ho mája 1924 č. 9530).
Vec: K. Sz. vo P. proti referátu ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave stran prepustenia učitela konfes. školy zo služby
Výrok: Sťažnosť zamietá sa ako neopodstatnená.
Dvvody: Žal. úrad rozhodnutím zo dňa 31.-ho augusta 1923 vyrozumel školský inspektorát Bratislava III., že K. Sz., učiteľ r.-k. ľudové školy vo V. P., nemá čsl. štátne občianstvo, lebo neoptoval pre čsl. republiku do 31.-ho decembra 1921 a následkom toho podl'a nar. min. škol. z 21.-ho novembra 1921 č. 123.642 a úst. zák. č. 236/20 a zák. z l0.-ho októbra 1919 č. 205 Sb. nemôže od l.-ho septembra 1923 vyučovať. Školský inšpektorát Bratislava III. vyrozumel o tom školskú stolicu r.-k. ľudovej školy vo V. P. s nariadením, aby upovedomila o tom Sz-ho.
Žal. úrad rozhodnutím z 5.-ho októbra 1923 sdelil Apoštolskej Administratúre v Trnave, že dl'a predostretých dokladov K. Sz. nie je čsl. statným občanom a poneváč verejný úrad môže dl'a platných zákonov v republice čsl. iba príslušník čsl. vykonávať, vyzývá sa Apošt. Administratúra, aby Sz. bol dňom 31.-ho októbra 1923 zo služby prepustený; jeho požitky majú sa timto dňom zastaviť. Apošt. Administratúra vyrozumela o tom r.-k. školskú stolicu vo V. P. prostrednictvom dekana s poukazom, aby Sz. svoju záležitosť štát. obč. dal do 31.-ho decembra 1923 do poriadku.
O sťažnosti napadajúcej oba výroky žal. úradu uvažoval nss takto:
V podstate ide vlastne o jediný výrok, t. j., že Sz. nie je čsl, štátným občanom a preto má byť z verejného úradu, t. j. z učitelského na r.-k. ľudovej škole dňom 31.-ho októbra 1923 prepustený. Sťažnosť priznávajúc, že verejný úrad učitelský — a že Sz. ako učitel na církevnej škole je verejným úradníkom, patrno je z ustanovenia § 1 uh. zák. čl. XXVII. z r. 1907 — môže zastávať iba príslušník čsl. štátu — brojí iba proti tomuto podkladu napadnutých výrokov a tvrdí, že žal. úrad neprávom rozhodoval o štátnom občianstve Sz. a že nemohol z tohoto dôvodu nariadiť jeho prepustenia.
Nieť pochybnosti o tom, že žal. úrad nie je povolaným rozhodovať o otázkách štátného občianstva, to mu ale nebrání, aby si, otázku štátného občianstva, pokial toho potřebuje pri rozhodovaniu v obor jeho pôsobnosti patriaceho — prejudicielne riešil.
Že referát ako školská vrchnost je povolaný k tomu, aby dbal toho, by učitelia mali náležitosti potrebné pre zastávania svojej verejnej funkcie, nemožno mu právom upierať. Keďže tedy žal. úrad vychádzajúc z názoru, že Sz. nie je štátným občanom čsl. republiky, nariadil jeho prepustenie, nemožno tvrdiť, že by prekročil svoju pravomoc.
Sťažnosť vytýká, že žal. úrad pri riešení otázky štát. občianstva Sz. došiel k nesprávnému omylnému záveru, a opodstatňuje v tomto smeru svoje tvrzenie tým, že žiadosť za udelenie štát. občianstva dňa 22.-ho februára 1923 sť-lom Sz. u župana Bratislavského podaná, nie je dosial právoplatné riešená príslušným úradom, uvádza ďalej, že dňa l.-ho septembra 1917 nastúpil miesto učitela na r.-k. škole v J. (župa Nitranská), kam prišiel z obce svojej príslušnej, t. j. z B. v Rumunsku, že 26.-ho novembra 1917 bol zvolený na terajšie miesto svoje, kde složil slub, ano vykonal aj nostrifikačnú zkúšku.
Nss môže vzhľadom k tomu, že ide o prejudicielnú otázku, prezkúmať výrok úradu iba po stránke formálnej — procesnej, t. j. môže svojej judikujúcej činnosti podrobiti výrok ten iba po tej stránke, či žal. úrad získal podklad pre zodpovedenia otázky tej zpôsobom procesne nezávadným. Vo spisoch administrativných nachádza sa sdelenie škol. inspektorátu Bratislava III. z 15.-ho septembra 1923, že Sz. nepodal si v lehote zákonom stanovenej žiadosť vo smyslu § 9 úst. zák. č. 236/1920, ale Sz. sám udává, že v r. 1923 podal si žiadosť za udelenie čsl. štát. občianstva.
Keď sa uváží ešte k tomu, že úrad mal po ruke osobné doklady Sz-ho — zaiste mal pre záver svôj dostatočného podkladu a tedy pokračovanie jeho netrpí vadnosťou. Dl'a úst. zák. z 9.-ho aprila 1920 č. 236 Sb. — i kdyby sa málo za to, že Sz. po 1. januáru 1910 nadobudnul si domovskej príslušnosti v niektorej obci, ležiace na území republiky čsl. — mohol dosiahnuť štát. obč. iba priznánim dl'a § 9 cit. úst. zák. vo spojení s nar. č. 601/1920 a to predpokládalo podanie žiadosti domáhajúcej sa priznania do dňa 31.-ho decembra 1921.
Pre skutkové zistenie, že Sz. tak neurobil, mal úrad vo výše uvedenom sdělení škol. inšpekt. dostatočného podkladu.
Pokial ale ide o nevybavení žiadosti za udelenia štát. občianstva až v r. 1923 podanej — priznává sťažnosť sama, že dosial nie je riešená. Že by ale osoba žiadajúce za udelenia štát. občianstva dl'a § 8 zák. čl. L:1879 malá sa považovať až do vybavenia žiadosti tej za čsl. príslušníka — takej normy neexistuje.
Poukazuje-li sťažnosť v tomto smeru na to, že sa má predpokládať až do vybavenia žiadosti, že dotyčná osoba má práva štát. občianstva, nachádza sa na omylu, lebo podobné ustanovenia je sice ohladne žiadosti za priznanie štát. obč. dl'a § 9 cit. úst. zák. normované, ale nie ohladne žiadosti za udelenia štátného občianstva.
Keďže tedy žal. úrad pre zodpovedenie otázky čsl. štát. občianstva Sz-ho mal dostatočného materiála a zodpovedajúc si prejudicielnú otázku tuto záporné v ten smysl, že Sz. nie je štátným občianom čsl., vyslovil, že pre nedostatok tento má byť prepuštený — nie je výrok ten v odporu so zákonom a bola preto sťažnosť zamietnutá ako neopodstatnená.

Citace:

REBRO, X., KARPAT, Jozef, KARPAT, František, SCHMIDEK, O. A., BLISKA, Anton. Prvý sjazd slovenských a podkarpatoruských advokátov v Bratislave.. Všehrd. List československých právníků. Praha: Spolek českých právníků „Všehrd“; Český akademický spolek „Právník“, 1935, svazek/ročník 16, číslo/sešit 8-9, s. 366-376.