NPD documents search: Právní prakse, 2 (1937-38) - Jsou předpisy §§ 37 a 38 civ. soud. řádu normy donucovací a platí i pro bursovní soudy rozhodčí?

K otázke autonomie Podkarpatskej Rusi.
Z príležitosti podaného návrhu na autonómiu P. R. prináša Csehszlovák Jog, časopis maďarských pravotárov v Košiciach v 51—2 čís. z r. 1931 článok, v ktorom autor — obyvatel P. R., chce otázku autonomie osvetliť a zaujať ku nej stanovisko.
Uvádza stručný obsah podaného návrhu, ktorý obsahuje 64 §-ov a delí sa na 10 hlav. Návrh vychádza z §-u 3 úst. listiny: Hranica má býť upravená dohodou so zástupcami Slovenska, alebo plebiscitom. P. R. má voliť 14 poslancov a 7 senátorov do N. S. Má sa zriadiť pre P. R. Snem, ako autonomný zákonodarný sbor, dla platného volebného poriadku do posl. snemovne. Veková hranica pre aktívne volebné právo nech je 24 r., pasívne 30 r., a minimálne vzdelanie: l’udová škola (nesmie byť analfabet!) guvernér je menovaný prezidentom z terna, navrhnutého Snemom. Je riadným členom vlády, má právo účastnit’ sa zasedania Snemu, ale hlasovať môže len keď obdržal mandát. Snem je 45 členný. V ďalších hlavách je ustanovenie o pravomoci Snemu, jeho príslušnosť rozhodovať v oboru zákonodárnom, správnom, iniciatívnom, kontrolnom a fin. hosp., zmocnenie k úprave otázok jazykových, otázky hymny vlajky, ustanovenie о 7 člennom stálom výbore, o moci výkonnej na čele s guvernérom Autonómnej správe, v čele by stáli referenti, ktorí by tvorili autonomnú radu, ktorá by bola podriadená guvernérovi. Nariadenia tohoto sú napadnuteľné u Najv. správ. súdu, neshodu medzi parlamentom, snemom, vládou ústrednou a autonomnou přísluší riešiť Ústav súd. Zákon nech bude súčiastkou ústavnej listiny, zmenitelný len dohodou Snemu a parlamentu.
Autor, chcejúc osvetliť otázku autonomie poukazuje na stanovisko prof. Dra Pešku, vyslovené v »Bratislave III.« v r. 1929. Polemisuje s ním, pri vzpomínaní udalostí, ktoré sa odohraly dňa 8. V. 1919» kde najdôležitejšiu úlohu hral Beskyd a len potom Žatkovič s Gardašom. Z toho fakta, že ľud P. R.; sa dobrovoľne pripojil k Čsl. štátu a súčasne vyslovil podmienky autonomie, dovodzuje, že má postavenie smluvnej strany. Ignorovanie tohoto faktu môže viesť k vynášaniu súdov, že otázka autonomie P. R., je internum štátne moci, že by mohla býti zrušená Nár. Shrom. (Weyr). Autor sám navrhuje uskutočnenie autonomie takým spôsobom, že táto má býti dľa znenia zápisnice zo dňa 8. V. 1919 udelená v najširšom merítku a takto zasadená do rámca ústavy. Navrhuje svolať provizorní snem, ktorý by ako reprezentant P. R. jednal za tamejší ľud. Konkretizuje svoj návrh, ovšem neprevediteľne: Do prezatýmného snemu by volili len tí, ktorí preukážu, že dne 8. mája 1919 súhlasili s pripojením k ČSR.
Článok je pozoruhodný tým, že je písaný od tamojšieho obyvateľa, že je ďalším pokusom konkretizovati uskutočnenie autonomie P. R. Za daného chaosu však na P. R. ešte dlho bude aktuálnou otázka neprevedenia autonomie nežli opačne. Dokladom toho je aj vzpomenutý článok. »
Podhorányi.

Citace:

K otázke autonomie Podkarpatskej Rusi.. Všehrd. List československých právníků. Praha: Spolek českých právníků „Všehrd“; Český akademický spolek „Právník“, 1932, svazek/ročník 13, číslo/sešit 6, s. 208-209.