NPD documents search: Váž. civ., 11 (1929), sv. 2

Čís. 5743
.
Ustanovenie § 391 tr. zák. o padelaní veřejných listin je k ustanoveniu § 71 tr. zák. prest. v takom pomere ako zákon všeobecný k zákonu zvláštnemu.
Padelanie výučného listu a vysvedčenia o praxi cielom dosiahnutia živnostenského oprávnenia spadá pod ustanovenie § 391 tr. zák.
(Rozh. zo dňa 14. novembra 1936, Zm III 425/36.)
Obžalovaný M. A., zubný technik, nemajúci ani predpísanú učebná dobu, ani prax, dohovořil sa so spoluobžalovaným S. S. a tým cielom, aby ziskal u krajinského úřadu koncesiu k prevádzaniu zubotechnickej živnosti, padělali spoločne jednak výučný list, jednak svědectvo o účinkovaní, opatřivši tieto listiny podpismi a úradnými razítkami příslušných činiterov. Oba súdy nižších stolic uznaly ich za to vinnými zločinom padelania verejnej listiny podla §§ 70, 391 tr. zák.
Najvyšší súd zmátočné sťažnosti obžalovaných zčásti odmietol, zčásti zamietol.
Z dovodov:
Na základe dóvodu zmátočnosti podla § 385, č. 1 b) tr. p., uplatněná zmátočná sťažnosť namleta, že čin obžalovaného mal byť kvalifikovaný ako prestupok podla § 71 prest. zák., nakolko padelanie sa stalo jedine cieťom dosiahnutia zamestnania, připadne výživy. Zmátočná sťažnosť nie je základná.
Podstatnou náležitosťou činu podla § 391 tr. zák. je »právna ujma alebo jej možnosť«. Z pojmu »právna ujma« vysvitá, že listina sa musí vzťahovať na určité právo alebo právny poměr, ako to plynie aj z porovnania s ustanovením § 401 tr. zák.
V § 71 prest. zákona uvedené listiny sú prevážne listinami veřejnými a faišovanie týchto spojené s právnou ujmou pre niekoho alebo možnosťou právriej ujmy bude trestné podla ustanovenia § 391 a nasl. tr. zák., jestliže toto faišovanie nespadá pod výnimky uvedené v § 71 prest. zák. Z toho plynie, že § 391 tr. zák. je k § 71 prest. zák. v pomere ako lex generalis ku lex speciális.
Právna ujma, t. j. stav odporujúci právu može byť vyvolaný a udržovaný nielen činom vyčerpávajúcim skutková podstatu zločinu podla § 391 tr. zák., ale aj činom v § 71 prest. zákona opisaným. Právna ujma pre niekoho nastane takmer vždy i pri spáchaní přestupku podla § 71 prest. zák., takže právna ujma alebo jej možnost sama nie je rozlišujúcim znakom.
Rozlišujúcim znakom alebo hranicou medzi týmito dvorná činmi sú tie špeciálne skutkové znaky, ktoré sú uvedené výčetmo v § 71 prest. zákona, tedy: 1. účely, s akými bola listina falšovaná, 2. taxativny výpočet druhqv listin v § 71 prest. zák. uvedených, 3. rozsah a dóležitosť právnej ujmy, ktorá falšováním týchto listin miože vzniknúť. Možnosť právnej ujmy falšováním spósobená nesmie byť podla zřejmého ducha zákona — váčšiebo rozsahu. Třeba tu zdorazniť, že třeba mať na mysli možnosť vzniknutia právnej ujmy a nie snáď materiálnu ujmu alebo škodu skutočne vzniklá, z čoho plynie, že pri rozhodnutí v konkrétnom případe nebude směrodatné, či právě obžalovaný mal také znalosti a schopnosti, ktoré vylučovaly vzniknutie váčšej ujmy, ale bude směrodatné jedine to — odiiliadnuc od osoby — či falšováním dotyčnej listiny móže vzniknúť a aká veliká právna ujma može vzniknúť pri eventuálnom nedostatku sposobilosti veřejnou listinou dosvedčenej.
V súdenom případe obžalovaný padělal vysvedčenie o sposobilosti za tým účelom, aby oklamáním úřadu dosiahol vydania inej verejnej listiny — koncesie — oprávňujúcej ho nie k nastúpeniu služby u jednotlivca, ale k samostatnému prevádzaniu takej živnosti, ktorá vyžaduje určítej len dlhšou praxou nadobudnuteťnej vědomosti a týká sa práč prevádzaných na tele mnohých, počtom neohraničených ludí, z čoho plynie, že ujma, ktorá z falšovania miože vzniknúť, je čo do rozsahu a velikosti velmi značná, takže přesahuje rámec, ktorý mal zákonodarca na mysli pri stanovení výnimečných prípadov falšovania veřejných listin v § 71 prest. zákona uvedených. Nemýlily sa preto nižšie súdy, keď čin obžalovaného podřadily pod ustanovenie § 391 tr. z.

Citace:

čís. 5743. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 500-501.