NPD documents search: Boh. adm., 17 (1935), sv. 2

Č. 11971.

Administrativné pokračovanie: * Rozhodovat’ o náhrade škody, ktorá bola — podľa tvrdenia strany — zavinená orgánmi štátu neoprávneným zabavením soli, prislúcha na Slov. a Podk. Rusi do kompetencie riadnych súdov.
(Nález zo dna 12. juna 1935 č. 16720/35.)
Vec: Samuel E. v B. proti zemskému úradu v Bratislave o náhradu škody za zabavenu sol’.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie sa zrušuje pre
nezákonnost.
Dôvody: Rozhodnutím zo dňa 7. juna 1920 uznal slúžnovský úrad v Šahách sť-ľa vinným v priestupku pokusného vyvezenia zbožia cez hranice do Maďarska, vyhlásil zbožie zabavené u sť-ľa, medzi iným 20000 kg soli, v prospech štátu na základe § 7 min. výn. č. 48304/1919 za prepadnuté, ďalšie pokračovanie však proti sť-ľovi na základe § 31 zák. čl. XL:1879 a na základe nar. min. vnútra č. 527/1876 zastavil.
V odvolaní do tohoto rozsudku domáhal sa sť-ľ, aby bol zpod obžaloby priestupku oslobodený a aby mu bola zabavená sol’ vydaná, resp. jestli bola predaná, aby mu bolo 19665 Kč odškodného vyplatené.
Rozhodnutím župana hontianského zo dňa 8. apríla 1921 bol zmienený rozsudok na základe § 199 uh. pol. tr. poriadku zrušený a prvostupňový úrad upravený k novému doplňujúcemu pokračovaniu.
Výrokom zo dňa 19. januára 1926 zastavila expozitura krupinského okrasného úradu v Šahách na základe bodu 2 § 151 uh. pol. tr. por. ďalšie pokračovanie proti sť-ľovi a na základe § 43 uh. pol. tr. por. upravila sť-ľa so súkromoprávnym nárokom na riadny súd.
K odvolaniu sť-Fovmu, podanému do tej čiasti výroku toho, ktorou bol sť-ľ so svojirn súkromoprávnym nárokom upravený na riadny súd, zrušil žal. úrad rozhodnutím zo dňa 4. februára 1931 túto čiasť onoho výroku a upravil prvostupňový úrad, aby o nároku sť-ľovom na náhradu škody »17765 Kč« s prísl. rozhodnul samostatne.
Na to vyniesla expozitura krupinského okr. úradu v Šahách výměr zo dňa 9. februára 1931, ktorým nevyhovela žiadosti sť-ľovej za náhradu škody »17665 Kč« za zabavenú soľ. Odvolanie sť-ľovo do tohoto výmeru bolo potom napadnutým rozhodnutím zamietnuté.
Majúc rozhodovať o sťažnosti na toto rozhodnutie, musel sa nss predovšetkým z povinnosti úradnej zabývať otázkou, bol-li žal. úřad príslušným vydat’ napadnuté rozhodnutie. V tomto smere dospel nss k týmto záverom:
Jako je bezpochybne patrné zo správných spisov, domáhal sa sť-ľ v pokračovaní správnom, ukončenom vydaním napadnutého rozhodnutia u úradov správnych, aby mu bolo zaplatené odškodné za sol’, ktorá bola — podľa tvrdenia sť-ľa — orgánmi štátu neprávom v prospech štátu zabavená a ktorá bola medzi časom odovzdaná k účelom miestnej aprovizácie. Bola tedy v pokračovaní správnom na spor vznesená otázka, zda sť-ľovi prislúcha proti štátu nárok na náhradu škody, ktorá bola údajné orgánmi štátu zaviněná neoprávneným zabavením soli. Túto otázku riešil žal. úrad v napadnutom rozhodnutí meritorne, vyslovivši, že poneváč zmienená sol’ bola zabavená právom a zabavenie soli stalo sa právoplatným, nárok sť-l’ov na náhradu škody po práve neobstojí.
Napadnuté rozhodnutie javí sa tedy podľa svojho obsahu judikátnym výrokom úradu správného o otázke, zda prislúcha sť-l’ovi proti štátu zmienený nárok na náhradu škody. Avšak takýto nárok na náhradu škody je podľa právneho stavu, platného na Slov. a v Podk. Rusi, nárokom súkromoprávnym. Je-li však tento nárok nárokom súkromoprávnym, tedy rozhodujú o takomto nároku zásadné riadne sudy; táto zásada je vyjádrená tiež v § 2 odst. 2 č. 2 a 3 uh. civ. súd. poriadku (zák. čl. 1:1911). Výnimka z tejto zásady nastáva len potial’, pokiaľ výslovná špeciálna pozitivna zákonná norma prikazuje rozhodovanie o určitých náhradných nárokoch tohoto druhu do pôsobnosti úradov správnych alebo orgánov iných. Že by v danom prípade šlo o takúto výnimku, nss neshľadal.
Z týchto úvah plynie, že žal. úrad nebol kompetentný riešiť autoritativně svrchu zmienenú otázku. Učinil-li tak, osobil si kompetenciu, ktorá mu po zákone neprislúcha.

Citace:

Č. 11971. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17/2, s. 39-41.