NPD documents search: Právník, 60 (1921) - Z praxe mezinárodního práva vydávacího

Sekcia I. pre právo občanské.

Predseda: Dr. Jan Krčmář, profesor Karlovy university; I. námestek: Dr. Jaromír Sedláček, profesor Masarykovy university; II. námestek: Dr. Adolf Záturecký, sen. pres. n. s. v Brne; III. námestek: Dr. František Bouček, profesor Komenského university; IV. námestek: Dr. Václav Svoboda, not. a preds. spolku čs. notárov v Prahe; jednatel: Dr. Jaroslav Sobotka, s. r. v Bratislave.
Za omluveného prof. Dra Krčmářa, predsedal Dr. Jar. Sedláček, profesor Masarykovej univerzity v Brne, ktorého zastupoval po čas jeho referátu sen. prez. najv. súdu Dr. A. Záturecký.
Otázka 1.: Medzimiestné právo vnútrozemské a jeho úprava do úplného sjednotenia občanského práva.
Prácu podal prof. Dr. Sedláček z Brna.
Zpravodaj prof. Dr. Sedláček odvoláva se na svoju podanú prácu, ktorú vypracoval v nádeji, že druhú časť doplní prof. Dr. Rouček. Zopakuje hlavné zásady, ktoré vo svojej práci zachytil a sice najmä zdôrazňuje, že nie je treba riešiť danú otázku legislatívne. Na jednotlivých prípadoch, kedy sa môže uplatniť medzimiestné právo, dovodzuje zásadu, že smernicou má byť bydlisko a analogia s medzinárodným právom súkromným. Poznamenáva, že mu k podanej práci došly dve pripomienky, jedna z cudziny od prof. Dr. Roberta Ago z Ríma, druhá od Dr. Drbohlava, advokáta z Trnavy. Na námietku Dr. Drbohlava uvádza, že i po unifikácii obč. práva otázka medzimiestného práva nepozbude na aktuálnosti, vzhľadom na rôzne predpisy partikulárně. Ďalej v stručnosti uvádza obsah práce Dr. Ago. Podľa neho je základom otázky určenie kriteria osobnej príslušnosti. Toto kriterion môže byť: pobyt, bydlisko, domovské právo. Prof. Dr. Ago — stejne ako prof. Sedláček — pripojuje sa k druhému kriteriu. Dr. Ago uvádza nemožnosť použitia zásad medzinárodného práva súkromného analogicky na právo medzimiestné, najmä v prípade ordre public a renvoi. Dr. Ago navrhuje, aby otázka medzi miestneho práva bola riešená súčasne s unifikáciou medzinárodného práva súkromného. Zpravodaj súhlasí sice s prof. Agom, ale navrhuje, aby sa prizeralo iba k danej otázke. Dr. Ago pokládá za rovnocenné ponechať otázku riešeniu legislatívnemu alebo súdnej praxi. Zpravodaj sa pridržuje k návrhu na rezolúciu, uvedenému v podanej práci, pripojuje však podmienku, že v krátkej dobe bude prevedená unifikácia obč. práva.
V debate Dr. Koukal, vrch. min. sprav., je toho názoru, že zákonem je treba riešiť medzimiestné právo iba tam, kde je stály zdroj pre tvorenie partikulárneho práva. Poneváč však u nás vzhľadom na blížiacu sa unifikáciu tomu tak nie je, netreba riešiť túto otázku zvláštnym zákonom. Stavá tieto tri zásady: v práve formálnom treba použiť lex fori, rozhodnutia súdov a úradov majú mať platnosť pre celú štátnu oblasť, v právu materiálom možno použiť zásady analogie s medzinárodným právom súkromným iba s určitými výnimkami (štátna pryslušnosť, reciprocita, retorzia). Súhlasí s modifikovanou rezolúciou prof. Sedláčka. Dr. Matuš na praktickom príklade ukazuje, že vždy nie je možné vystačiť so zásadou bydliska, najmä, keď určitá osoba nemá vôbec bydliska. Prof. Dr. Stieber doporučuje ponechať riešenie týchto prípadov súdom a to tým skorej, kedže malý počet sporných prípadov dokazuje, že súdy i doposiaľ same dobre vystačily. Prof. Dr. Mototolescu uvádza prípad z medzimiestného práva rumunského. Vrch. s. r. Doubek prihovára sa za návrh Prof. Dra Stiebra a odkazuje na praxi na Slovensku. Advokát Dr. Moško navrhuje unifikáciu predpisov o súdnych prázdninách. Prof. Dr. Ago uvádza niektoré pripomienky k svojmu referátu, predneseného zpravodajem a zdôrazňuje nutnosť riešiť súčasne unifikáciu medzinárodného práva súkromného.
Zpravodaj reaguje na jednotlivé námietky, počom sa formulovala definitívna rezolúcia, ktorá bola jednohlasne prijatá v tomto znení:
»Tretí právnický sjazd, uváživší, že prípravné práce unifikačné pokročily natoľko, že jc možné počítať so skorou unifikáciou hlavných častí súkromného práva a uváživší, žc dosavadná judikatura riešila otázku medzimiestného stretu lokálnych súkromných práv celkom uspokojivým spôsobom, nepovažuje za nutné, aby československé medzimiestné právo súkromné bolo upravené zvláštnym zákonom.«
Ďalšia navrhnutá otázka, týkajúca sa smerníc pre legislatívu, stala sa tým neaktuálnou.
Otázka 2.: Ako čeliť škodlivému drobeniu roľnickych
usadlostí.
Práce napísali: Dr Ilja Hadžega, Dr. František Bilovský,
František Mrština, Boh. Doubek, Dr. Kamil Cziviš.
Zpravodaj prof. Dr. Emil Svoboda z päti podaných prác a troch pripomienok vyzdvihuje prácu prof. Dr. Er. Bilovského, ktorá po stránke juristickej najviac vyhovovala danému tématu. Ostatné práce obsahujú obsiahly materiál po stránke národohospodárskej a sociálnej, predsa však možno konštatovať, že nie sú po ruke presné dáta štatistické. Zpravodaj poukazuje na dôležitosť populačnej štatistiky a doporučuje riešiť otázku viac zo stanoviska postihnutých a nie zo stanoviska právnika-teoretika. Zpravodaj si rozdeluje látku dľa systematiky prof. Bilovského na tieto otázky: 1. či sa doporučuje všeobecne omedziť intestátne právo dedické po vzoru č. z. z. 08/1908, 2. omedzenie testamentárnej voľnosti, 3. omedzenie delitelnosti inter vivos, 4. omedzenie zadlžitelnosti, 5. otázka výmenku. 6. obrana proti živnostenskému parcelovaniu. — Otázku ad 6. treba ponechať povolovaciemu riadeniu administratívnemu. Piata otázka je ťažko riešitelná, lebo sa ľahko môže stať, že bude postihnutý výmenkár alebo prejimateľ pozemku. Táto otázka sa vypúšťa a to tým skoršie, lebo i osnova obsahuje už určité ustanovenia sem zapadajúce. Otázky od 2.—4. treba odsunúť, lebo ich riešenie by malo ďalekosiahle následky, na ktoré nie je ani veda ani prax pripravená. Ostáva tedyv otázka, či sa má a akým spôsobom sa má omedziť intestátne právo dedické na malé a stredné usadlosti. Predpokladom tohoto je predovšetkým prehľadnosť a poriadok v pozemkových knihách a katastru, menovite, aby sa stav knihovný pokiaľ možno shodoval so skutočným stavom. Ďalej ie veľmi ťažko stanoviť pojem malej a strednej usadlosti, vzhľadom na rozmanitosť miestnych hospodárskych a populačných pomerov. Riešenie otázky možno ponechať buď sudcovi — ovšem s určitým omedzením —, alebo ponechať jej úpravu ceste nariaďovacej, čím by sa docielilo väčšej pružnosti tohoto pojmu. Ďalej ide o to, ktorým dedičom sa má umožniť prevzatie statku. Tu musíme mať na mysli, že ide o udrženie hospodárskej jednoty a nie sedliackeho fideikommisu. Je tiež sporné, v čom budú spočívať a ako budú určované výhody prejímateľove. Zpravodaj varuje pred presunováním odhadu zo sudcov na znalcov a doporučuje, aby bola ponechaná sudcom kontrola. Zpravodaj navrhuje vo svojej konečnej rezolúcii posúrenie usporiadania pozemkových kníh a katastru. V debate Dr. J. Togner, prez. not. kom. v Olomouci, oboznamuje s miestnymi pomermi na Morave a berie v ochranu odhadcov. Prof. Bilovský súhlasí so zpravodajom, pripomiena však, že treba opatrnosti vzhľadom k podstatne iným pomerom na Slovensku. Dr. Karol Cziviš, nám. riad. Hypot. bky v Bratislave, kladie dôraz na to, že iba tam je tieba chrániť hospodárske jednotky, kde tieto sú už účelne vytvorené, t. j. na pôde komasovanej. Preto navrhuje, aby sa v rezolúcii zaujalo kladné stanovisko ohľadne komasácie pozemkov a pomerov urbarialnych. Vrch. s. r. Doubek upozorňuje na miestne pomery na Slovensku. Dr. Čacko je proti zavedení podobného predpisu na Slovensko pre iné hospodárske pomery. Dr. Hladký vyzdvihuje dôležitosť výchovy slovenského ľudu a navrhuje dôsledné prevedenie komasácie a meliorácie. Prof. Sedláček sa prihovára za rezolúciu prof. Svobodu, ktorá bola jednohlasne prijatá:
»Sjazd československých právnikov v októbri 1930 uváživši, ze sama otázka škodlivosti delením zemědělského majetku malého a stredného je doposiaľ ďaleká konečného rozlúštenia, uváživší ďalej, ze najmä otázky omedzenia delitelnosti posledným poriadkom a jednaním medzi živými a ďalej otázka omedzenia zadržitelnosti zasahujú príliš hlboko do života hospodárskeho, aby môhly byť riešené bez rozsiahleho materiálu štatistického a bez dôkladného štúdia pomerov populačných, sociálnych a hospodárskych, uváživší dolej, že otázka parcelovania pre zárobok sotva môže byt riešená inak, než opatrením správy hospodárskej a riadením povolovacím a že konečne otázka výmenku môže byt v širokých rysoch liešená pri revízii zákona občanského bez toho, že by pripúšťala kazuistické riešenie zákonom špeciálnym, omedzia svoje rokovanie na otázku úpravy inteslátnej postupnosti na chránené rolnické usadlosti metodou, akú vyjadruje český zemský zákon č. 68/1908. Leč i tu dospel k výsledku, že zem moravskoslezská zákona podobného ako prítomnej nezbytnosti nežiada, na Slovensku a Podkarp. Rusi však nie sú pomery doposiaľ zralé pre podobné zasiahnutie zákonodárné, lebo chránenú jednotu treba najprv vytvoril a v roľníckom ľudu připravit kultúrnou prácou pôdu, a preto navrhuje vláde republiky československej: 1. aby s najväčším urýchlením bola prevedená úpravu katastrálnych a knilwvných pomerov na Slovensku a Podkarp. Rusi, pretože poriadok knihovný je základom každej ďalšej hlbšej akcie, 2. aby bolo s nemenším urýchlením prikročené k dielu komasačnému a melioračnému v oblastiach, kde doposiaľ nie je prevedené, 3. aby s pokračujúcou konsolidáciou pomerov bolo pečované o vybudovanie roľníckeho úveru a poistenia«
Otázka 3.: Zaistenie stavebných pohľadávok.
Práce napísali: Dr. J. Weger, riaditel fy. Nekvasil v Prahe Doc Dr. B. Andres, vrch. univ. komisar v Prahe.
Zpravodaj Dr. J. Sommer, odb. r. min. unif. oboznamuje
s oboma došlými prácami. Dr. Weger je zásadne proti akémukoľvek zaisteniu stavebných pohľadávok. Uvádza, že by sa tým stavebný úver stal drahším, bankám uvalené veľké bremeno, súdy enormne obťažené by nesniesly túto novú a obšírnu agendu. Poznámka stavby by znemožnila akýkoľvek iný úver počas stavby. Z týchto a ešte iných dôvodov neodporúča zaistenie stavebných pohľadávok. Doc. Dr. Andres rieši po stránke teoretickej zamýšlanú úpravu, dáva presné smernice, ktorými by sa mala riadiť prax v prípade, že by praktici uznali za nútne zaistiť stavebné pohľadávky. Zpravodaj sám doporučuje cestu kompromisnú a navrhuje úpravu v takom smere, aby vláda mala možnost dľa miestných pomerov zaviesť zaistenie stavebných pohľadávok. Zpravodaj je toho názoru, že stavebné povolenie nemôže byť podkladom zákona. Vo všeobecnosti prihovára sa za výnimočnosť a dočasnosť navrhnutých ustanovení.
V debate Dr. Srb, odb. r. min. sprav. kladie dôraz na podporu stavebného ruchu a zamieta akékoľvek zákonné zaistenie stavebných pohľadávok, poneváč je toho názoru, že hy tým veľmi utrpel stavebný ruch, zvýšila by sa nezamestnanost a bolo by značne pritiažené súdom. Dr. Cziviš poukazuje na to, že zriadenie nadzástavného práva, navrhnutého doc. Dr. Andresom by znamenalo vylúčenie poskytovania úveru hypotečnými ústavmi. Prof. Dr. Stieber na základe štatistických údajov navrhuje iba fakultatívne zaistenie stavebných pohľadávok, poneváč procento exekučne predaných novostavieb je mizivé. Dr. Weger je toho názoru, že otázku treba formulovať nie ako zaistenie stavebných pohľadávok, ale ako ich včasné realizovanie, ktoré najmä u najväčších podnikatelov, štátu a verejných korporácií, nebýva dodržované. Zpravodaj Dr. Sommer reaguje na podané námietky a doporučuje prijatie ním navrhnutej rezolúcie, avšak prijatá bola väčšinou hlasov formulácia prof. Dr. Stiebera:
»Sjazd uváživ, že rozriešenie otázky zaisteniu stavebných pohľadávok, vyvolanej určitými nepriaznivými zjavmi v oboru stavebného podnikania dôb předválečných, za dnešných pomerov — ktoré patrne potrvajú až do konečného odstránenia bytového problému — je zvlášť obtiažne, lebo nie je možné predvídať, či akékoľvek zákonodárné opatrenie, smerujúce k zaisteniu stavebných pohľadávok, nepôsobilo by na stavebné podnikanie nepriaznivé, nedoporučuje, aby pre túto dobu v oboru práva súkromného bola ochrana stavebných veriteľov zvláštnym zákonom upravená.
(O všech otázkach ref.: Dr. J. Virsik, J. Drost, M. Hromadová, M. Kučera. J Schenk, F. Šlemr, K. Witz.)

Citace:

Sekcia I. pre právo občanské.. Všehrd. List československých právníků. Praha: Spolek českých právníků „Všehrd“; Český akademický spolek „Právník“, 1931, svazek/ročník 12, číslo/sešit 2-3, s. 52-56.