Čís. 14990.


I. Otázku, či obecný strážnik v dobe od 2. januára 1921 do 2. marca 1925 podliehal povinnému penzijnému poisteniu, treba posudzovať podľa zamestnania, ktoré vtedy obecný strážnik vykonával a podľa ustanovení vlád. nar. č. 16/1923 Sb. z. a n., ktoré v tejto dobe povinné penzijné poistenie zamestnancov upravovaly.
II. Dozeranie obecného strážnika nad obyvateľstvom cieľom udržania poriadku a verejnej bezpečnosti nie je odborným dozorom v smysle § 1 vl. nar. č. 16/1923 Sb. z. a n.

(Rozh. z 25. februára 1936, Rv III 1124/35.) Žalobu o platenie odškodného všetky tri stolice zamietly, Najvyšší súd z týchto dôvodov:
Žalobník opiera žalobný nárok na náhradu škody o to, že ho žalovaná obec v dobe od 1. januára 1921 do 2. marca 1925, keď bol u nej zamestnaný ako obecný strážnik, neprihlásila k povinnému penzijnému poisteniu a tak zavinila, že žalobník nedosiahol v dobe, keď sa stal invalidom, 60 príspevkových mesiacov, potrebných k získaniu nároku na invalídny dôchodok.
Treba preto otázku, či žalobník v dobe od 1. januára 1921 do 2. marca 1925 podliehal povinnému poisteniu, posudzovať podľa zamestnania, ktoré žalobník vtedy vykonával, a podľa ustanovení vlád. nar. č. 16/1923 Sb. z. a n., ktoré v tejto dobe povinné penzijné poistenie zamestnancov upravovaly, a nie podľa zákona č. 26/1929 Sb. z. a n., ako za to mylne má odvolací súd.
Podľa § 1 cit. vlád. nar. podliehal penzijnému poisteniu každý zamestnanec, ktorý nevykonával prevážnou väčšinou práce podradné alebo práce, ktorých vykonávatelia sa nepokladali za obchodných zamestnancov. Zároveň stanoví tento paragraf, že poisteniu podliehajú zamestnanci, vykonávájúci prevážne práce duševné, a dozorčie osoby. Za dozorčie osoby treba pokladať osoby, ktoré vykonávajú odborný dozor nad prácami iných osôb. Odborným dozorem je súhrn činností dozorného orgánu, smerujúci k tomu, aby osoby, ktoré sú pod dozorom, vykonávaly práce im sverené podľa stanovených smerníc, — nie však dozor jednoduchý, predmetom ktorého je len pozorovanie osôb, a nie tiež pozorovanie prác spôsobom práve uvedeným. Dozeranie obecného strážnika nad obyvateľstvom cieľom udržania poriadku a verejnej bezpečnosti, nie je preto odborným dozorom v smysle § 1 vlád. nar. č. 16/1923 Sb. z. a n. Žalobník v dôsledku toho nepodliehal povinnému penzijnému poisteniu a žalovaná obec nebola povinná ho k penzijnému poisteniu prihlásiť.
Námietka žalobníka, že administratívne úrady rozhodly právoplatne, že žalobník podliehal povinnému penzijnému poisteniu, nemôže prísť v úvahu, poneváč toto rozhodnutie netýka sa doby od 1. januára 1921 do 2. marca 1925 a je preto na súde, aby sám rozhodol o prihlašovacej povinnosti žalovanej, na túto dobu služebného pomeru sa vzťahujúcej.
Citace:
č. 14990. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 247-248.