Literatura. Rouček-Sedláček, Komentář k čsl. obecnému zákoníku občanskému a obč. právo platné na Slovensku a Podk. Rusi, IV. díl (§§ 859 až 1089), Praha 1936/1937, 866 stran. Cena 240 Kč. Štvrtý diel tohto komentára obsahuje obligačné právo české a slovenské, spracované tým istým spôsobom ako materia predchodzích sväzkov. Na prvom mieste reprodukuje sa patričná norma zákoníka v českom znení, potom v autentickom, ďalej nasleduje navrhovaný predpis čsl. kodexu; k tomu sa radí citácia odpovedného legislatívneho materiálu a literatúra. Vlastný teoretický výklad spracováva všetok tento materiál a tvorí prvú časť komentácie, naväzujúc zároveň na časť druhú, t. j. na dobrý výber predmetnej judikatúry. K tomu sa druží materia slovenského práva, ktorá tu — vzhľadom k jeho povahe — splýva v jedinom texte teoretického výkladu, ktorý je v tomto sväzku komentára prevzatý prevážnou väčšinou z druhého vydania Nástinu Fajnora-Zátureckého. Len kratšie odkazy pochodia od Nožičku; autorom interpretácie procesneprávnych ustanovení je Hora. Priradenie slovenského práva ku korešpondujúcim predpisom práva českého je všade správne čo je tým záslužnejšie, že tento úkol je zvlášť obtiažnym v materii obyčajového obligačného práva. Ani v paušálnych odkazoch na shodnosť ustanovení nenachodíme omylov. K textu pripojuje sa výber výrokov zásadného významu vydaných uhorskou Kúriou aj Najvyšším súdom československým. V tomto paralelnom predvedení najjasnejšie vychodí na javo podstatne rozchádzajúci sa rys oboch právnych systémov. Každodenným upotrebením komentára musí dôjsť i praktický právnik k poznaniu príčin odchylnej mentality českých a slovenských juristov školených na právných poriadkoch rôzných charakterov; práve tak musí si uvědomiť iné smýšlanie slovenského a podkarpatoruského obyvateľstva žijúceho po stáročia pod panstvom obyčajového práva. Všetko to má veľmi veľký význam v dnešnej dobe, keď unifikácia obojeho práva speje skutočne ku koncu. I v komentári je táto rozličnosť dobre zachytená. V našom práve niet noriem teoretického a konštruktívneho obsahu a komentár musí stručne konštatovať toto obsahové minus. Naše inštitúcie, najmä na poli obligačného práva, sú výtvormi individuálnymi, ako vznikly individuálne z jednotlivých potrieb samotného života. Niet medzi nimi spojív konštruktívne tvorených, nepočíta s pružnosťou generálnejších predpisov ale so stálou meniteľnosťou i najužších a najstriktnejších noriem obyčajového práva. S potešením nutno konštatovať, že zo srovnania dobrých teoretických výkladov českého práva a zo striedmeho predvedenia slovenského práva sa toto poznanie samo sebou nanucuje. Až sa stane obecným majetkem juristov bude sa hľadieť na úkoly našej unifikácie i na význam dosavádnych jej výsledkov iným spôsobom a pozná sa, že tento komentár má skutočne veľký výchovný význam pripravujúc obyvateľstvo a právnikov dvoch rôznych oblastí na úplné spolužitie pod týmže právnym poriadkom. Čím sme bližšie k jednotnému čsl. kodexu tým je hodnota tohto komentára väčšou, najmä pre slovenského právnika, lebo je jediným mostom, po ktorom sa dostane od slovenského k novému čsl. právu. Toto bude spočívať na rakúskom o. z. o. a súvislosť i pomer medzi nim a slovenským právom i čsl. zákoníkom nevysvitá — žiaľbohu — z legislatívneho materiálu vzniklého v rámci unifikačných prác; dôvodové zprávy neobsahujú nič podobného. V nedávnom čase, keď komentár začal vychádzať, mnohí zapochybovali o jeho potrebnosti a aktuálnosti, majúc na mysli urýchlené sjednocovanie práva. My si, u nás na Slovensku, touto otázkou hlavu nelámeme lebo vidíme v ňom dielo vyplňujúce zmienenú a námi trpko pociťovanú medzeru unifikačného diela. Z jednotlivých partií hodno upozorniť: na uvedenie bohatej literatúry civilného súťažného práva u § 879, na dobré sostavenie materie slovenského práva o odpovednosti zo správy u §§ 922 a ns., ďalej na stručné ale dobré spracovanie problematiky peňažných dlhov ich špecialistom prof. Sedláčkom; i matéria úrokového práva je dobre prezentovaná a konečne je upozorniť na Kubešovo spracovanie práva zpätnej kúpy a ostatných vedľajších úmluv obvyklých u smluvy kúpopredajnej. Štefan Luby.