Čís. 4552.Zákon nerozlišuje medzi rozdielnou intenzitou pomoci, ale přehlasuje za trestná každá pomoc poskytnutá vázňovi, aby utiekol z vazby alebo z úradného streženia.Disciplinárně potrestáme za pokus vlastného úteku nevylučuje trestnosť za pomoc poskytnutá inému vazňovi. Taktiež predcházajáce vedomie dozorčích orgánov o plánu úteku a opominutie ich povinnosti zamedziť ho ešte před jeho převedením nečiní skutok páchatelov beztrestným.(Rozh. z 2. decembra 1932, Zm III 368/32.)Obžalovaní trestanci J. L. a spol., vážnění v spoločnej cele, sá dohovořili, že sa pokusia o útek z trestnice. Kým dvaja z nich odvracali pozornost dozorcov hlasitým čítáním a spievaním, třetí vydlabal dlátom otvor na povale cely. Otek sa však nezdařil. Obžaloba kvalifikovala čin obžalovaných len ako pokus. Súd prvej stolice sprostil obžalovaných obžaloby zaujavši stanovisko, že konanie obžalovaných nemálo znaky trestného činu, keďže dozorčí personál trestnice nepokračoval korektně, lebo neznemožnil čin trestancov, hoci sa o ňom včas dozvěděl. Odvolací súd na odvolanie veřejného žalobců změnil rozsudok prvého sudu a uznal všetkých obžalovaných vinnými z dokonaného zločinu podla § 447 odst. I. tr. zák. preto, lebo podla zákona už púhe poskytnutie pomoci k uteku vázňom je dokonaným trestným činom bez ohťadu, či sa útek zdařil alebo nie.Najvyšší súd zmátočnú sťažnosť obžalovaného P. L. zamietol.Z dovodov:Obžalovaný P. L. previedol ešte před vyhlášením rozsudku zmátočnú sťažnosť — mylné nazvanú odvoláním do viny a trestu — v ktorej zreteťne a po zákone uplatňuje dovod zmátočnosti podla § 385 čís. 1 a) tr. por. tvrdením, že niet pomáhania vázňom k útěku od tej doby, čo zamýšlaný útek bol prezradený dozorčím orgánom v trestnici, ktorí nemali dopustit, aby sa vec započala, tým menej mali hovořit vázňovi, ktorý vec prezradil, aby ich od zamýštaného podniku neodvracal, ale áby im ešte pomáhal. Nejde vraj o trestný čin, ale o prečin disciplinárny, za ktorý bol obžalovaný už potrestaný. Jeho čin. že totiž čítal hlasité knížku a chodil po izbe, nie je pomáháním. Sposobená škoda bola úplné nahradená.Tieto námietky sú bezzákladné. Vrchný súd uznal, že sťažovátel chodil před dverami cely a hlasité spieval, aby pozornost stráže bola odvrátená a aby stráž nepočula hřmot, pósobený búraním povály. Poneváč zákon nerozlišuje medzi pomocou roždielnej intenzity, ale za tréstnú přehlasuje každú pomoc, poskytnutá vázňovi, aby utiekol z vázby, nemýlil sa odvolací súd, keď prechádzanie obžalovaného predo dverami cély a hlasité spievanie cietom odvrátenia pozornosti stráže od příprav k útěku uznal za poskytnutie pomoci, lebo išlo o prostriedok sposobilý aspoň k usnadneniu uteku vázna, čo je v smysle zákona dostatečné. Náhrada sposobenej škody je pri tomto trestnom čine vobec bezvýznamná. Disciplinárny trest za pokus vlastného uteku nevyčerpáva trestnosť za pomoc, poskytnutu iným vázňom. Avšak ani predchádzajúce vedomie dozorčích orgánov o plánu útěku a opominutie ich povinnosti zamedziť ho ešte před jeho prevádzaním nemóže privodiť beztrestnost páchatetov, lebo zákon ani v tom smere nerozlišuje, do akej miery bolo skutečné prevedenie útěku možné; rozhodný je úmysel páchateta k útěku z vazby dopomócť, ktorý tu bol správné dovoděný, a ďalej, aby páchatet za týmto účelem podniknul čin, ktorý je poskytnutím pomoci, čo už výše bolo dovoděné. Ani tá okolnost, ktorú zistil súd prvej stolice a nepodvrátil súd odvolací, že inšpektor D. nariadil trestancovi R., aby sa aj sám pokusu o útek zúčastnil, nemože ospravedlnit jednanie druhých páchatetov, ktoré sa musí posudzovat len z ich jednania a ich úmyselnosti; toto je však v smysle zákonem vyžadovanom dané, ako právě bolo dovoděné. V týchto bezdůvodných námietkach bola tedy zmátočná stažnost obžalovaného P. L. podla § 36 I. odst. nov. k tr. por. zamietnutá.