NPD documents search: Boh. adm., 14 (1932), sv. 2

Č. 10125.

Stavebné právo (Bratislava). — Administrativné pokračovánie: Podľa stavebného štatutu mesta Bratislavy nemá stavebník stavby postavenej bez úradného povolenia nárok na predľženie pravoplatne stanovenej lehoty, v ktorej bolo mu nariadené demolovanie takejto stavby.
(Nález zo dňa 7. novembra 1932 č. 16607/29.)
Vec: Alexandr Sz. v Bratislave proti zemskému úradu v Bratislave o odklad demolizácie nedovolenej stavby.
Výrok: Sťažnosť sa zamietá pre bezdôvodnosť.
Dôvody: Župný úrad v Bratislave rozhodnutím zo dňa 3. mája 1928 so zamietnutím odvolania sť-ľovho schválil rozhodnutie mestského úradu v Bratislave zo dňa 7. októbra 1927, ktorým bola zamietnutá žiadosť sť-ľova o povolenie prístavby na pozemku m. č... v M.-ovej ulici a ktorým bolo nariadené, aby sť-ľ behom 30 dní bez povolenia na parcele tej už prevedenú prístavbu odstránil. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil takto: Tým, že bola stavba postavená bez úradného povolenia, protiví sa § 11 a 20 mest. stavebného statutu a poneváč je vystavená z dreva, nie je prípustná podľa §§ 25 a 31 cit. statutu, ďalej bolo konštatované, že spôsob stavania odporuje pre tú oblast’ platným zastavovacím predpisom, a že preto mestský úrad notársky má dľa §§ 59 a 67 cit. statutu právo nariadiť odstránenie závadnej budovy.
V podaní de pres. 25. júla 1928, riadenom na mestský notársky úrad v Bratislave domáhal sa sť-ľ, aby mu bol povolený do 1. októbra 1930 odklad pravoplatne nariadeného odstránenia bez úradného povolenia prevedenej zmienenej prístavby, a to z dôvodu, že túto prístavbu dal previesť len rázom provizorným a že jej obytné miestnosti sú ako dočasné byty prenajaté a že výpověď nájemcom by zapríčinila týmže neprekonateľné prekážky a že stavba tá vôbec neohrožuje v době dohľadnej záujem veřejný.
Mestský úrad v Bratislave rozhodnutím zo dňa 12. októbra 1929 zamietol túto žiadosť sť-ľovu a nariadil, aby v smysle právoplatného konečného rozhodnutia zo dňa 7. októbra 1927 bola zmienená stavba ihned odstránená a odôvodnil toto svoje rozhodnutie takto: Následkom odvolania sť-ľovho župný úrad konečné rozhodnutie msetského notárského úradu z r. 1927 schválil rozhodnutím zo dňa 3. mája 1928, proti ktorému neni přípustné ďalšie odvolanie.
V odvolaní z tohoto rozhodnutia vytýkal sť-ľ vadu pokračovania preto, že napadnuté rozhodnutie vôbec nezaoberalo sa otázkou, sú-li dôvody na odklad demolizácie stavby sť-ľom v jeho žiadosti uvedené opodstatnené a že tým neboly dodržané predpisy vl. nar. zo dna 13. januára 1928 č. 8 Sb. o správnom pokračovaní. — Žal. úrad napadnutým rozhodnutím so zamietnutím odvolania sť-l’ovho schválil rozhodnutie mestského notárského úradu zo dňa 12. októbra 1928 z dôvodov v ňom uvedených.
O sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvažoval nss takto:
Sť-ľ vytýká napadnutému rozhodnutiu vadnosť, ktorú spatruje v tom, že žal. úrad v napadnutom rozhodnutí vôbec sa nezaoberal námietkami odvolania sť-ľovho z rozhodnutia inštancie prvej, totiž otázkou, zda je v danom prípade prípustné predľženie zmienenej demolizačnej lehoty z dôvodov v odvolaní sť-ľovom uvedených, ale že potvrdil rozhodnutie inštancie prvej a to vraj s nedodržaním predpisov vl. nar. č. 8/28 o správnom pokračovaní, keďže recipoval len odovodnie rozhodnutia inštancie prvej, ktoré odôvodnenie že je však tiež nedostatečné, lebo sa nezaoberalo tiež otázkou přípustnosti predľženia zmienenej demolizačnej lehoty z dôvodov uvedených vo žiadosti sť-ľovej de pres. 25. júla 1928, lebo ono odôvodnenie dovolává sa jedine len právnej moci demolizačného rozkazu. Že toto pokračovanie žal. úradu znemožňuje tak sť-ľovi účinnú obranu v príčině hájenia svojho subj. práva ako i spoľahlivé preskúmanie napadnutého rozhodnutia. — Táto námietka sťažnosti je však bezdôvodná.
Stavebný štatut mesta Bratislavy, podľa ktorej normy bol tento spor posudzovaný, neobsahuje nikde takého ustanovenia, že by stavebník bez úradného povolenia postavenej stavby mal nárok na predľženie pravoplatné stanovenej demolizačnej lehoty, v ktorej bolo mu nariadené demolovanie takejto stavby. Tak tiež nelzä uznať, že by sa z dôvodov sť-ľovej žiadosti de pres. 25. júla 1928, resp. v jeho odvolaní uvedených javila lehota sť-ľovi pôvodně stanovená absolutne nepostačujúcou, takže by sť-ľ len pre nemožnost’ uloženého mu plnenia sa mohol domáhat’ stanovenia lehoty primeranej požiadavke jemu kladenej. Ba z tohoto ustanovenia odst. 3 § 67 cit. štatutu, že taktiež sa stavba napriek § 20 započatá sbúra, neudelí-li sa povolenie dodatočné, a i v případe dodatočného povolenia, v rozsahu po- volením vymedzenom, ako i z toho ustanovenia § 68 cit. štatutu, že úrad . . . nariadi, aby sa rozhodnutie previedlo, nebráni-li tomu právo rekurzu, vychádza bezpochybne na javo, že na predľženie pravoplatným demolizačným rozkazom stanovenej demolizačnej lehoty z dôvodov vo žiadosti sť-ľovej de pres. 25. júla 1928, resp. v jeho odvolaní uvedených niet nároku.
Nemá-li však strana právneho nároku na predľženie pravoplatným demolizačným rozkazom stanovenej demolizačnej lehoty, je vtedy rozhodnutie o žiadosti domáhajúcej sa predľženia takejto lehoty ponechané zcela volnému, nijak neobmedzenému uváženiu úradu, a tedy odoprenie petitu není viazané na určité dôvody a je preto nerozhodné, zdali a akým spósobem úřad svoje zamietavé rozhodnutie odôvodnil. Neni preto viazaný ani úrad vyššej stolice rozhodujúci následkom odvolania strany hľadeť k námietkam v odvolaní v tomto smere uvedeným a tymi sa meritorne zaoberať a preto i tento úrad čo odvolacia inštancia môže uvažovať o veci zcela voľne a nobmedzene a neni nijak viazaný na určité dôvody a je tedy tiež nerozhodné, že zda a o aké dôvody opre svoje rozhodnutie. Pokial’ sť-ľ vytýká, že nedostatočné odovodnenie napadnutého rozhodnutia odporuje i predpisom vl. nar. č. 8/28, je táto námietka bezdôvodná už preto, lebo podľa odst. 2 § 70 cit. vl. nar. odovodnenia neni treba neni-li úrad povinný sdělovat’, z ktorých dôvodov rozhodnul, pokial’ mu prisluší vyhoveť alebo nevyhovět’ podľa vol’nej úvahy správným predpisom neobmedzenej.

Citace:

č. 10125. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1932, svazek/ročník 14/2, s. 521-523.