NPD documents search: Váž. tr., 19 (1937)

Čís. 5822.

Taktiež proti dodatočnému usneseniu vrchného súdu ako sudu odvolacieho, doplňujúcemu výrok rozsudku o povinnosti hradiť náklady trestného pokračovania (§ 479, odst. 3 tr. p.), je opravný prostriedok nepřípustný.
(Rozh. zo dňa 11. februára 1937, Zm IV 782/36.)
Najvyšši súd v trestnej věci proti A., obžalovanému z prečinu pomluvy tlačou, odmietol sťažnosť hlavného súkromného žalobců proti usneseniu vrchného súdu.
Dovody:
Rozsudkom druhej stolice z 13. júna 1936 bol obžalovaný odsúdený zaplatit’ súkromnému žalobcovi do 15 dní pod exekúciou na odvolacích útratách čiastku 210 Kč, v čom sú zahrnuté, ako zo spisov je zřejmé, útraty vzniklé v odvolacom pokračovaní po zrušujúcom usnesení najvyššieho súdu z 18. októbra 1935.
Poneváč v čiastke 210 Kč nie sú obsažené útraty pokračovania, počnúc od rozsudku prvej stolice do zrušujúceho usnesenia najvyššieho súdu, žiadal hlavný súkromný žalobca o ich dodatočné prisúdenie.
Napadnutým usnesením bolo žiadosti čiastočne vyhovené a hlavnému súkromnému žalobcovi boly přiznané útraty vzniklé mu ohlášením a odůvodněním zmátočnej sťažnosti, naproti tomu neboly mu přiznané útraty vzniklé v druhej stolici před rozhodnutím najvyššieho súdu s tým odovodnením, že podía zápisnice o odvolacom pojednávaní, konanom dňa 18. februára 1935, súkromný žalobca, resp. jeho zástupca ich nežiadal. Sťažnosť proti tejto zamietajúcej časti napadnutého usnesenia podaná nie je přípustná.
Napadnutým usnesením rozhodoval vrchný súd o povinnosti náhrady útrat odvolacieho pokračovania, konaného následkom odvolania obžalovaného proti prvostupňovému rozsudku, a týmto usnesením doplnil odvolací súd svoj rozsudok, ktorý o týchto útratách čo do povinnosti k ich náhrade len čiastočne rozhodol, lebo podla § 479, odst. 3 tr. p. o tom, kto má hradiť trestné náklady, třeba rozhodovať v trestnom rozsudku.
Poneváč proti rozhodnutiu vrchného ako odvolacieho súdu o povinnosti hradiť trestné náklady niet opravného prostriedku, lebo zmátočnú sťažnosť dotyčné útrat nelze opreť o nijaký dóvod zmátočnosti, pre ktorý možno podla § 428, odst. 1 tr. p. zmátočnú sťažnosť uplatňovať, a poneváč napadnutým usnesením bolo rozhodnuté o tom istom predmete, o ktorom sa má rozhodnúť v odvolacom rozsudku, třeba mať za to, že niet podla zákona proti dodatočnému usneseniu, doplňujúcemu odvolací rozsudek čo do povinnosti hradiť trestné náklady, opravného prostriedku (sťažnosti), keď zákon proti výroku o povinnosti hradiť trestné náklady, uvedenému v samom odvolacom rozsudku, vobec nepripúšťa opravného prostriedku. Poneváč zákon sťažnosť k vyššej stolici proti napadnutému usneseniu nepripúšťa (§ 378 tr. p.), bola sťažnosť ako zákonom vylúčená odmietnutá.

Citace:

čís. 5822. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 104-105.