Č. 5927.

Poľovné právo. — Župy (Slovensko):* Župný úrad, keď schvaluje podľa § 3 zák. čl. XX: 1883 smlúvy o prenájmu poľovného práva, nie je oprávnený zrušovať autoritativne staršie, pravoplatne schválené smlúvy o prenájmu poľovného práva.
(Nález zo dňa 5. októbra 1926 č. 19992.)
Vec: Antonín K. v M. ako plnomocník Kornela M. v Š. proti župnému úradu v Lipt. Sv. Mikuláši stran poľovných práv.
Výrok: Napadnuté rozhodnutia zrušujú sa pre nezákonitosť.
Dôvody: Kornel M., gr. kat. farár v Š., vyárendoval r. 1915 od obcí G. a Š. poľovné práva v obciach uvedených na dobu desať rokov; — prenájom jeho mal dľa smlúv prenájomných, — ktoré boly schválené podžupanom býv. župy šárišskej — končiť dňa 31. decembra 1925. Župan býv. župy šárišskej výrokmi zo dňa 7. decembra 1922 zrušil dňom 1. februára 1923 smlúvy uvedené z dôvodu, že prenájomník Kornel M. nepoľuje, následkom čoho čierna zver značné škody zapríčiňuje, prenájomník neplatí prenájomné, čo sa protiví obecným záujmom; zároveň nariadil župan predstavenstvom obcí G. a Š., aby poľovné právo cestou verejných dražieb prenajala. Kornel M. nebol o týchto výrokoch župana vyrozumený — keď sa ale z novin dozvedel, že sú vypísané termíny na dražby poľovného práva — podal okr. úradu v Starej Lubovni dňa 21. februára 1923 žiadosť, aby úrad vypísané dražby zrušil, lebo na poľovné práva v otázke súce má právoplatné smlúvy a že by smlúvy jeho boly zrušené — o tom nebol dosiaľ vyrozumený; — zrušiť prenájemné platné smlúvy nepatrí do kompetencie adm. vrchnosti, to môže urobiť iba riadny súd cestou spornou. Vzdor tomuto protestu konaly se dražby dňa 22. februára 1923 a poľovné právo v obci G. vydražil František K. a v obci Š. Anton K. a sice na dobu od 1. marca 1923 do 28. februára 1929.
Kornel M. dňa 24. februára 1923 podal župnému úradu v Lipt. Sv. Mikuláši rekurs proti dražbám uvedeným, v ktorom uplatňoval, že otázné poľovné práva do 31. decembra 1925 patria jemu, a že o zrušeniu svojich smlúv býv. županom šárišským nebol vyrozumený. Župný úrad v Lipt. Sv. Mikuláši odoprel schválenie smlúv z dôvodov, že neboly zachované zo strany obcí formálne predpisy platné pre dražby poľovného práva — na výtky Kornelom M. ohľadne jeho práv prednesené nereagoval — a nariadil prevedenie dražieb nových.
Dňa 11. a 12. januára 1924 konaly sa nové dražby a poľovné právo v obci G. vydražil Karol D. za 510 K ročne a v obci Š. Łudevit K. za 205 K ročne a síce od 1. februára 1924 na dobu 6 rokov. Kornel M. podal dňa 21. januára 1924 žiadosť župnému úradu v Lipt. Sv. Mikuláši, aby prenájom poľovných práv nebol schválený, lebo apeláta proti výroku župana nie je dosiaľ vybavená, dražba nemá zákonitého podkladu, keďže poľovné práva patria jemu až do 31. decembra 1925; zároveň predostrel svoje smlúvy.
Župný úrad v Lipt. Sv. Mikuláši rozhodnutiami zo dňa 19. mája 1925 v smysle § 3 zák. čl. XX : 1883 z ohľadov policajných schválil prenájomné smlúvy, dľa ktorých obec G. a Š. daly do prenájmu poľovné práva v chotároch obcí svojich počínajúc dňom 1. februára 1924 do dňa 31. januára 1930 — z ohľadu obecného hospodárenia v smysle zákona č. 329/1921 majú sa záležitosti znovu projednávať; schválenie smlúv stala sa preto, lebo proti osobám prenajímateľov nieť žiadných námietok — policajné predpisy cit. zákona boly zadržané a smlúvy uzavreté s Kornelom M. — odhliadnuc od uzavretia prešovského župana zo dňa 7. decembra 1922 — majú sa považovať za zrušené, lebo prenajímateľ v r. 1923 vzdialil sa do Ameriky bez toho, aby si bol zabezpečil udobrenie ob. zastupitelstiev ohľadom prenesenia poľovného práva, čo výslovne vyžiaduje bod 4 uzavretých prenájomných smlúv.
O sťažnostiach napadajúcich uvedené výroky uvažoval nss takto:
Sťažnosti shľadávajú napadnuté výroky nezákonitými, lebo Kornel M. má ohľadne poľovných práv v obciach otazných právoplatné smlúvy, ktoré končia až dňom 31. decembra 1925 a žal. úrad nie je kompetetný vysloviť zrušenie právoplatnej smlúvy, to patrí do kompetencie občianských súdov, pri čom popiera, že by prenajímateľ porušil bol bod 4 smlúv svojich tým, že dal otazné poľovné práva do prenájmu Antonovi K., lebo ho poveril iba tým, aby platil za neho riadne pachtovné.
Nss uznal výtky uvedené dôvodnými. Nieť sporu o tom, že smlúvy Kornela M. s otaznými obcami boly uzavreté na dobu sahajúcu až do 31. decembra 1925 a že boly vrchnostensky schválené v r. 1915 tehdajším príslušným podžupanom. Poľovný zákon uhorský, zák. čl. XX : 1883, stanoví v § 3, že pri prenájmu poľovného práva v obciach treba zachovať predpisy § 110 zák. čl. XVIII : 1871, na mieste ktorých platí teraz § 120 zák. čl. XXII : 1886 a že schválenie prenájmu poľovného práva v obciach vyhradené je župnému úradu, pri čom však nie je stanonovené, z akého hľadiska úrad pri schvalování smlúv ohľadne poľovného práva má postupovať. Z okolnosti však, že predpis § 120 cit. zák. čl. XX : 1886 zaradený je medzi ustanovenia o obecnom hospodarení, nemožno pochybovať o tom, že úradu je uložené, aby dozeral na prospech obce a aby, shľadá-li, že smlúva jemu k schváleniu predostretá stojí v odpore s prospechom obecným, chválenie svoje odoprel.
V danom prípade bolo žal. úradu známe, že obce dávajú do prenájmu poľovné práva, ohľadne ktorých má Kornel M. úradom schválené a eště nie ukončené smlúvy prenájomné, ktoré kolidujú so smlúvami úradu k schváleniu predostretými. Že úrad nevychádzal z toho stanoviska, že by smlúvy Kornela M. už boly bývaly zrušené županom býv. župy šárišskej, je patrné z toho, že v dôvodech svojich výslovne praví »odhliadnúc od uzavretia prešovského župana zo dňa 7. decembra 1922.« Stál tedy žal. úrad na tom stanovisku, že sa jedná o schválenie smlúv odporujúcich dosiaľ platným smlúvám Kornela M., čo je ostatne patrné aj z toho, že odôvodňoval výroky svoje okolnosťou, že dosiaľ uzavreté smlúvy majú sa považovať za zrušené, lebo Kornel M. previnil sa proti odst. 4 uvedených smlúv tým, že bez schválenia obecných zastupitelstiev dal práva svoje do prenájmu.
Z uvedených je patrné, že tak úrad, ako aj strana vychádzajú z predpokladu, že ohľadne otazných poľovných práv stávaly platné smlúvy do konca r. 1925 sahajúce. Žal. úrad však vzdor tomu schválil prenájom smlúvy nové — odporujúce smlúvám sť-ľovým, eště stávajúcim a to aj preto, lebo smlúvy sť-ľove majú sa považovať za zrušené.
Nss shľadal, že v tejto súvislosti je výrok, ktorým žal. úrad prehlásil smlúvy sť-ľove za zrušené — výrokom autoritativným, t. j. že župan vyslovuje zrušenie uvedených smlúv. Sťažnosť namietá, že k takému výroku nie je župan oprávnený; nss musel tento náhľad sťažnosti uznať za správný, lebo z § 3 cit. zák. čl. — ktorým je stanovené právo županovo schvalovať prenájomné smlúvy ohľadne poľovných práv — nemožno dovozovať právo županovo zasahovať tiež do prenájomných smlúv už právoplatne schválených a vysloviť výrokom autoritativným zrušenie ich pred vypršaním lehoty, na ktorú boly uzavreté.
Keďže ale župan tak urobil a vysloviac neplatnosť stávajúcich smlúv — schválil smlúvy nové — jednal v odpore so zákonom a bolo preto rozhodnuté ako sa stalo.

Citace:

č. 6146. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické nakladatelství v Praze, 1927, svazek/ročník 8/2, s. 768-770.