Čís. 15071.

Do doby 30 príspevkových mesiacov podľa 1. odst. § 185 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n., potrebnej pre priznanie výbavného pre poistenky, ktoré získaly pred nadobudnutím účinnosti tohoto zákona (před 1. januárom 1929) aspoň šesť príspevkových mesiacov, treba započítať aj príspevkové mesiace, získané v poistení pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 26/1929 Sb. z. a n. (pred 1. januárom 1929).
(Rozh. z 24. marca 1936, Rv IV 705/35.) Žalobkyňa byla zamestnaná u žalovaného advokáta ako kancelárska sila od októbra 1920 do podzimu 1929 a v novembri 1929 sa vydala. Žalovaný neprihlásil žalobkyňu k penzijnému poisteniu ani podľa vl. nar. č. 16/1923 Sb. z. a n. ani podľa zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. Žalobkyňa domáhala sa žalobou na žalovanom zaplatenia sumy, odpovedajúcej výbavnému podľa § 185 č. 1 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n., ktoré jej ušlo preto, lebo ju žalovaný k poisteniu neprihlásil. Oba nižšie súdy žalobu zamietly. Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a žalobný nárok uznal dôvodom po práve z týchto dôvodov:
Výklad ustanovenia § 185 (1) zákona č. 26/1929 Sb. z. a n. súdom odvolacím v tom smysle, že nárok na výbavné prislúcha len tým poistenkám, ktoré okrem aspoň 6 mesiacov príspevkových pred platnosťou tohoto zákona majú 30 mesiacov príspevkových už za platnosti zákona č. 26/1929 Sb. z. a n. získaných, nemá opory v zákone. Týmto ustanovením bola stanovená výnimka zpod povinných 60 príspevkových mesiacov určených pre nárok na výbavné §om 36 cit. zákona. Príspevková doba započitateľná určená je v § 12, resp. § 14 cit. zákona. Podľa § 12 započítava sa príspevková doba od prvého dňa mesiaca, v ktorom poistenec vstúpil do zamestnania, podliehajúceho poistnej povinnosti, ak sa stala prihláška aspoň jednou stranou včas. Medzi stranami nie je sporné, že žalobkyňa aj podľa vlád. nar. č. 16/1923 Sb. z. a n. podliehala poistnej povinnosti. Je pravda, že podľa tohoto vládneho nariadenia neprislúchal žalobkyni nárok na výbavné, lebo táto dávka bola teprv zákonom č. 26/1929 Sb. z. a n. zavedená, keď však podľa odst. 2 § 185 prislúcha za určitých tam uvedených podmienok tento nárok aj poistenkám, ktoré sa pred účinnosťou zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. vydaly, u ktorých tedy nie je možné žiadať, aby príspevkovú dobu získaly už po platnosti zákona č. 26/1929 Sb. z. a n., nemožno odst. 1 § 185 logicky vykladať v smysle, v akom ho vykladá odvolací súd, lež len v tom smysle, že do potrebných 30 príspevkových mesiacov započítať treba aj príspevkové mesiace, získané v poistení pred nabytím účinnosti zákona čís. 26/1929 Sb. z. a n.
Správnosti tohoto názoru nasvedčuje aj historický vývoj ustanovenia tohoto výbavného. Podľa § 25 (2) vl. nar. č. 16/1923 Sb. z. a n. osobám ženského pohlavia, ktoré uzavrú manželstvo v dvoch rokoch po vystúpení z poistenia alebo vystúpia z poistenia v dvoch rokoch po uzavrení sňatku, malo byť vrátené 80% premií za ne skutočne zaplatených. Táto dávka byla zákonom č. 26/1929 Sb. z. a n. zrušená. V dôvodovej zpráve k § 35 tohoto zákona je uvedené, že »dáva sa náhradou za túto zrušenú dávku dávka nová: výbavné vo výške jednoročného invalídneho dôchodku, aký by prislúchal v deň uzavretiu sňatku«. Žalobkyňa tedy — keby bola bývala za účinnosti vl. nar. č. 16/1923 Sb. z. a n. poistená — bola by mala nárok na 80% týchto premií. Niet tedy prijateľného dôvodu, prečo by jej neprislúchala — pri splnení zvláštnych podmienok — aj náhrada za túto zrušenú dávku vo forme výbavného podľa intencie zákona. Nie je sporné, že žalobkyňa bola u žalovaného v zamestnaní poistením povinnom od októbra 1920 do jasene roku 1929 a že sa v novembri 1929 vydala. Podľa toho však v prípade, že by bola bývala podľa vl. nar. čís. 16/1923 Sb. z. a n. poistená, bola by získala nielen aspoň 6 príspevkových mesiacov pred účinnosťou zákona č. 26/1929 Sb. z. a n., lež aj potrebných 30 príspevkových mesiacov podľa § 185 (1) cit. zákona, v dôsledku čoho jej nárok na výbavné bol by dôvodom po práve. Poneváč od nositeľa poistenia nedostáva sa jej tohoto výbavného jedine z dôvodu, že ju žalovaný k poisteniu neprihlásil, za škodu z tohoto opominutia jej vzniklú je žalovaný zodpovedný. Bolo preto treba uznať žalobný nárok dôvodom po práve.

Citace:

Čís. 15071.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 366-368.