Štefan Janšák: Slovensko v dobe uhorského feudalizmu.

Hospodárske pomery od r. 1514 do r. 1848. Bratislava 1932. Nákladom Kuratoria čsl. Zemedel. Muzea v Bratislave za spoluúčasti Slobodného Učenia Sedliackeho. Strán XXXVI. a 298, cena 50 Kč. — Jedným z najožehavejších problémov slovenskej historiografie je skúmanie historického vývoja hospodárskych pomerov na Slovensku. Otázka táto poslal spracovaná nebola. Janšák sám doznává, že »pri štúdiu mnohých súčasných otázok márne hladáme vhodnú knihu, k for á by nám osvetlila nielen koreň, z ktorého dnešný život vyrástol, ale i celé prostredie, ktorého atmosféru tento život do seba dýchal. A poneváč dnes uplatňuje sa na váhach osudu národa práve masa drobného łudu, je najvýš potrebné poznať jeho minulosť. Rudovou kultúrou a čiastočne i prejavmi sociálneho života ľudu zaoberali sa vynikajúci Slováci (Kollár. Dr. M. Hurban, Dobšinský, A. H. Škultéty). Zostal nedotknutý jeden veľmi dôležitý problém, ktorý sprevádza 90°/o všetkých Slovákov od kolísky po hrob, t. j. problém slovenskej chudoby, (str. XXXV.) Preto autor, jedon z najlepších znalcov tohoto »problému slovenskej chudoby« vykonal velmi záslužný čin, ba čin priamo priekopnícky, že spomenutú otázku s velkou dôkladnosťou spracoval. Po hlboko založenej Štefánkovej predmluve, v siedmych kapitolách preberá, javiac náležitú znalosť materiálu, prameňov i literatúry, všetky tie stinné stránky, ktoré vyplňovaly životný beh poddanských tried' slovenských. Výjduc od sedliackého povstania r. 1514 a jeho následkov, opisuje hospodársky stav Slovenska začiatkom XVIII. stor., kde si všíma najmä otázok populačných, taktiež hospodárskeho a sociálneho postavenia Slovenska všeobecne. Objasňuje vliv politického víťazstva šlachty na hospodársky život po roku 1723, zvlášť povahu urbárov a ich reformu za Marie Terezie a Jozefa II. Velkú pozornosť venuje daňovému systému, ktorý zaťažoval najviac tých, čo mali najmenej, prihliadajúc k daňovej politike šlachty, ktorá v každom návrhu, chcejúcom odaniť aj ich, videla porušenie uhorskej ústavy a slobod, »uhorského politického národa«. Kapitola piata prihliada k názorom slovenských publicistov na poddanské pomery, a ďalej k ich životnej flozofii.
Politické a hospodárske položenie kráľovských miest, čiže štvrtého stavu, rozoberá kapitola šiesta, berúc olilad na priemyselnú výrobu a na fenoménov ju sprevádzajúcich, na mýta a cla. Vliv národohospodárskych theorií XVIII. stor. na feudalistický systém uhorský, menovite fyziokratizmu a theorií daňových, objasňuje kapitola siedma. Doslov rezumuje výsledky úvah. Na konci je pripojené nemecké rezumé, poznámky, 26 štatistických tabuliek a jedna mapka. Snáď jedinou vadou tejto publikácie je umiestnenie poznámok až. na konci diela, čím pozornému čitateľovi je znesnadněné čítanie, lebo musí hľadať príslušné vysvetlivky až na posledných stranách.
Celkove posudzujúc Janšákovu knihu zaiste nepreháňame, keď tvrdíme, že slovenská vedecká tvorba touto prácou bola znamenite obohatená. Bolo by si len priať, aby sa objavovalo na slovenskom knižnom trhu len čím viac takýchto publikácií.
Dr. J. Holák.

Citace:

Th. Pistorius: Co znamená spotřeba pro hospodářský život.. Všehrd. List československých právníků. Praha: Spolek českých právníků „Všehrd“; Český akademický spolek „Právník“, 1933, svazek/ročník 14, číslo/sešit 5, s. 208-208.