Čís. 15069.

I. Výklad pojmu »odborný dozor« podľa § 1 č. 6 a) zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. 1
II. Najímanie a prepúšťanie robotníkov, určovanie mzdy a prihlasovanie robotníkov k penzijnému poisteniu sú prácami duševnými (§ 1 odst. 2 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n.).
(Rozh. z 24. marca 1936, Rv III 753/35.)
Žalobník bol zamestnaný u žalovaného od 1. októbra 1926 do 4. novembra 1932 najprv ako robotník a neskoršie ako dozorca. Žalobou domáhal sa na žalovanom zaplatenia dôchodku, o ktorý prišiel v dôsledku toho, že ho žalovaný neprihlásil k penzijnému poisteniu podľa zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. Oba nižšie súdy žalobu zamietly. Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu rozviazal a upravil tento súd, aby znova rozhodol. Dôvody:
Nižšie súdy zistily, že žalobník od roku 1927 nekonal ručné práce, ale dozeral ako predný robotník nad robotníkmi nádenníkmi, viedol menšie práce podľa úpravy žalovaného alebo jeho technického personálu a že pri väčších prácach bol vždy prítomný žalovaný alebo jeho technický personál, že žalobník prijímal robotníkov a ich prepúšťal podľa úpravy žalovaného a ustaťoval mzdy v medziach mu žalovaným daných a že pri menších stavbách prihlasoval robotníkov k nemocenskému poisteniu. Podľa § 1 odst. 1, bod 6 zák. čís. 26/1929 Sb. z. a n. podliehajú povinnému poisteniu penzijnému zamestnanci, ktorí sa zaoberajú prevážne prikazovaním práce robotníkov alebo odborným dozorom nad nimi bez toho, že by sa sami práce zúčastnili. Podľa odst. 2 cit. §u je povinná penzijným poistením každá osoba, ktorá je v služebnom pomere zamestnaná prácami prevážne duševnými.
Odborným dozorom v smysle cit. zák. ustanovenia je dozor, ktorý má za cieľ, aby práca robotníkov po stránke technickej vyhovovala, na rozdiel od dozoru prostého, ktorý spočíva v dohľade na to, aby robotníci pracovali usilovne bez zbytočných prestávok. Je tedy odborným dozorom súhrn funkcií, ktorých podstata záleží v tom, že dozerajúci orgán pozoruje kriticky činnosť podriadených osob podľa smerníc túto činnosť určujúcich a hľadí na to, aby pozorovaná činnosť bola v shode so smernicami pre ňu danými. Pri tom nie je rozhodné, či smernice pochádzajú od osoby dozerajúcej alebo od osoby inej, ktorej je dozorca podriadený. Odborným dozorom je tiež dozor, keď bol sverený osobe, ktorá nemá vyšších odborných znalostí, ako robotníci prácu vykonávajúci, keď dozerajúci má dbať o to, aby práce boly vykonané podľa rozkazu odborníkov. Nevyžaduje sa, aby osoba vykonávajúca odborný dozor mohla činiť sama dispozície a mala samostatné vedúce postavenie. Podľa toho bol dozor, ktorý vykonával žalobník podľa zistenia nižších súdov, dozorom odborným tak pri menších stavbách, ak aj pri väčších stavbách.
Najímanie a prepúšťanie robotníkov, určovanie mzdy, hoci podľa smerníc majiteľa podniku, a prihlasovanie a odhlasovanie robotníkov k pensijnému poisteniu, sú práce, ktoré vyžadujú duševnej intenzity, myšlienkových pochodov a samostatného úsudku. Sú tedy prácami duševnými.
Žalobník konal tedy práce, ktoré podliehaly povinnému penzijnému poisteniu podľa zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. (§ 1 odst. 1 bod 2 a 6) a aj podľa vlád. nariadenia č. 16/1923 Sb. z. a n. (§ 1). Žalovaný bol preto povinný prihlásiť žalobníka k penzijnému poisteniu. Keď tak neurobil, je mu za škodu zodpovedný.
Odvolací súd sa však nezaoberal ani otázkou, či žalobníkovi škoda vznikla, ani číselnosťou žalobného nároku. Bolo preto učiniť opatrenie podľa § 543 odst. 2 Osp.

*) Srovnaj: Sb. n. s. č. 14103.

Citace:

Čís. 15069.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 364-365.