E. F. M. DURBIN: Purchaising Power and Trade Depression. — (A critique of under-consumption Theories; London — Jonathan Cape — Toronta, new and revised edition: 1934, P. 208.) — Je to kritika stúpencov stanoviska, že dnešná kríza je krízou podspolrcby a politiky nimi sledovanej. Teoria podspolrcby znie: Dnešný priemyslový systém neza· opatruje spotrebiteľov dostatočnou kúpnou silou, aby im umožnil kúpiť všetky výrobky priemyslovej činnosti za ziskové (alebo aspoň nie ztrátové) ceny. Údobie depresie je zmarenie predajnej činnosti, ceny klesajú. Vinou je sporenie, ktoré je nebezpečným a seba porážajúcim procesom, poneváč 1. odobriera peniaze od nákupu finálnych statkov a tým robí ich výrobu menej ziskovou; a za 2. rozširuje zatiaľ výrobnú základňu, čím finálne (spotrebné) statky sa rozmnožujú. Tedy zvyšuje nabídku a snižuje poptávku. Následkom je obecný pokles osnovej hladiny. Odpomôže sa lomu buď: 1. snížením rozsahu (po prípade úplným odstránením) sporenia, poneváč spotrebované peniaze sú užívané na odber spotrebných statkov, kým investované na ich zvýšenie, čili utrácanie znamená nákup statkov spotrebných s dôchodkom. Sporenie znamená nákup výrobných statkov alebo nástrojov s dôchodem a cenová hladina musí byť vždy relatívne nižšia než by bola, keby sa nedialo sporenie, alebo 2. stimuláciou spotreby: výdajom nových peňazí, ale nie tak, ako teraz, že rozsah obeživa je rozširovaný pre usnadňovanie výroby statkov, ktoré musia byť predané spotrebiteľom za viacej peňazí než rozšírením si ich opatrila, ale daiié musia byť spotrebiteľom, a ich príliv musí sa rovnať — po obstaraní nutných úspor — približne prílivu spotrebných statkov. Sú aj podspotrebníci, ktorí tvrdia, že aj keby nebolo žiadneho sporenia: ceny spotrebných statkov budú klesať pod výrobné náklady. Tak u Powella: Výplaty vo forme dividend, nákladov bankových a tiež poisťovacích sa nemôžu užiť na nákup priemyslových výrobkov; a u Douglasa: že dokiaľ všetky výplaty výrobcami nie sú učinené spotrebiteľom priamo — cena spotrebných statkov bude smerovať pod výrobný náklad o celý obnos vyplatený iným vý. robcom.
Chyby tejto teorie: 1. V skutočnosti sú náklady výrobné a dôchody spoìrebitelov v protivé so stanoviskom tejto teorie totožné. V jednoduchom hosp. systéme úplne; v terajšom — výrobnom systéme, množstvo peňazí nutných na zakúpenie predcházajúceho stupňa výroby vzrastá a je nutno — nie aby dôchod spotrebiteľský kryl všetky bežné náklady výroby priemyselného systému — ale len bežné náklady výroby spotrebujúcich statkov, či posledného stupňa výrobného, ktoré sú v Anglii až 8-krát, v USA až 11-krát menšie než náklady všetky; a dostať požiadavku podspotrebníkom znamenalo by hroznú infláciu.
2. Špatné ponímanie sporenia: Ním sa dosiahlo obecného zvýšenia životného standardu, ono v dlhšej dobe zvyšuje spotrebu a neznižuje a potom úspor sa užíva na investície, ktorými sa výroba racionalisuje, produktivita zvyšuje, znižujú výrobné náklady a pokles cenový je normálny a tedy požiadavok nehybnej cenovej hladiny je nerozumný. Investície či poptávka po kapitálových statkoch sú len preto, že je poptávka po spotrebných statkoch, pre ktorých výrobu sú určené. Keď niet poptávky po spotrebných statkoch, nie je ani po výrobných, čili nedejú sa investície. A odporuje skutočnosti, že depresia je privedená investíciami a zotavenie sa dostaví v ich poklese — ako dľa teorie podspotreby. Naopak! Depresii sa zabráni, keď úspory sa rovnajú investíciám — dľa Keynesa a že sa tak nedeje, je to vlivom bankovnej politiky: manipulujúcej s úrokovou mierou (Hawtrey) alebo dobrá žatva, vynález vo výrobe určitých statkov, zvyšujúci fyzický výnos a p. (Robertson). Že predlžovanie výrobného procesu zahrňujúce stavbu a prestavbu výrobného kapitálu (za účelom zvýšenia nákladov) vyžaduje menšie utracenie (spending) na spotrebné statky (Hoyek) — autor zamieta, nakoľko sú po ruke nezamestnané prostriedky, aby túto zmenu priviedly.
Cyklus konjunktúrny spočíva v stanovení ráty investičnej, ktorá nemôže byť udržaná a v zotavovaní sa z mláky, do ktorej nás tento proces priviedol. Zotavenie nastáva, keď podnikatelia začnú pokladať pokleslú cenovú hladinu zväčša za stálu a začínajú hľadať nové ziskové metódy výrobné. Politika musí smerovať k: f. zvýšeniu ráty dobrovolného sporenia, čo zahrňuje redistribúciu sociálneho dôchodku; alebo 2. sníženiu veľkosti priemyslu výrobných kapitálov; autor sa hlási k intenciám bankovej politiky: vylučujúcej dôchodkovú defláciu a ziskovú infláciu; čili stály spolrebiteľný dôcliod per caput; čím musia klesať ceny, ako sa hosp. systém rozvíja a hromadí kapitál. Stabilizáciu cien spotrebných statkov pokladá za možnú, ale len za inflácie a pomoc je len dočasná, keď aj rýchla; miesto pomalej ad 3. navrhnutej liečby, ktorá nie je tak patrná ale stála a javí sa zpočiatku boľastne ako nemoc. Ale pre viazanosť hodnôt, vylúčením ich voľnej fluktuácie sú menové a iné experimenty nutné, keďže neuspokojené čakať nemôžu a nedokonalá súťaž ubiera vývodom upotrebiteľnosť. Briška.