NPD documents search: Boh. adm., 12 (1930), sv. 2

Čís. 15786.

I. Je závadným vystavením vkladnej knížky (odst. 2, § 1 zák. č. 239/1924 v znení čl. XIII. zák. č. 54/1932 Sb. z. a n.), keď pri eskontovaní zmenky peňažný ústav nevyplatil zmenkovú valutu, ale vystavil na ňu vkladnú knížku vinkulovanú tak, že knížkou možno voľne nakladať až po vyplatení zmenky.
II. Keď peňažný ústav, na ktorý bola zmenka indosovaná, nevyplatil indosantovi zmenkovú valutu, ale vystavil mu na ňu vkladnú knížku vinkulovanú tak, že indosant môže ňou voľne nakladať až po vyplatení zmenky, třeba mať za to, že zmenka bola odovzdaná len k inkasu a dlžník môže činiť peňažnému ústavu (indosatárovi) všetky námietky, ktoré mu prislúchajú proti indosantovi zmenky. 1
(Rozh. z 28. januára 1937, Rv IV 669/36.) Proti zmienkovému platebnému príkazu, vydanému na základe dvoch zmeniek po 4000 Kč bránili sa žalovaní medzi iným dohodou, ktorú uzavreli s pôvodným zmenkovým veriteľom Izidorom L. dotyčne uplatnenia týchto zmeniek a ktorú sú oprávnení namietať aj proti žalujúcej strane, ako obmyseľnej nabyvateľke zmieiniek od indosatára Hermana L., na ktorého Izidor L. zmenky previedol.
Oba nižšie súdy neuznaly túto námietku za odôvodnenú a zmenkový platebný príkaz ponechaly v platnosti.
Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu rozviazal a uložil tomuto súdu nové pokračovanie a rozhodnutie a uviedol medzi iným v dôvodoch svojho rozhodnutia:
Opodstatnená je dovolacia sťažnosť, že odvolací súd zo zisteného skutkového stavu, že Herman L., ktorý zmenky na žalujúcu stranu indosamentom previedol, na jej žiadosť sumu převzatú složil na vkladnú knížku žalujúceho ústavu s vinkuláciou, že až po vyplatení sporných zmeniek môže voľne nakladať touto knižkou a že zmenky boly už vtedy označené ako »krycie zmenky«, vyvodil zrejme nesprávny záver, že zmenky boly žalujúcou stranou riadne eskontované.
Podľa soznania žalujúcej strany stalo sa tak dňa 17. augusta 1935, tedy po účinnosti zákona z 21. apríla 1932 č. 54 (vl. vyhl. z 25 apríla 1932 č. 55 Sb. z. a n.). Podľa čl. XIII. cit. zák. a § 1 časť I. odseku II. cit. vyhl., ktoré platia tiež o úverných družstvách, akým je žalujúca strana (§ 14 vl. nar. č. 169/1933 Sb. z. a n.), je zakázané vydávať vkladné knížky bez skutočného vkladu.
Podľa dôvodovej zprávy k zákonu č. 54/1932 Sb. z. a n. je závadným vystavením, vkladnej knižky aj také, ktoré sa stalo pri odovzdaní zmenky peňažnému ústavu, keď zmenková valuta nebola vyplatená, ale bola uložená na vkladnú knižku cieľom zabezpečenia tohoto úverného úkonu. To sa stalo aj v súdenom prípade. Preto žalujúca strana nemôže sa odvolávať — hľadiac na námietky žalovaných — že je bezolstnou nabyvateľkou zmeniek, lebo zo skutkového a právneho stavu veci treba dospeť k záveru, že žalujúca strana materiálne vystupuje tu ako inkasantka svojho zmenkového predchodcu a že rečené úkony majú len zastreť uvedený právny pomer, aby totiž žalovaní boli zbavení možnosti uplatniť námietky z pomeru k predošlému majiteľovi zmenky.

Srov. Úr. sb. č. 1429, 1643, 2089.

Citace:

Čís. 15786.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/1, s. 125-126.