Č. 8183.

Poistenie nemocenské: Otázka, zda niekto nabyl závodu v smysle § 171 zák. č. 221/24 o poisteniu pre prípad nemoci, invalidity a staroby, jest otázkou skutkovou.
(Nález zo dna 17. októbra 1929 č. 18 436.)
Vec: Nathan St. vo F. proti župnému úradu vo Zvolene o nemocenských a úrazových príspevkoch.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta ako bezdôvodná.
Dôvody: Okr. nemoc. poisťovňa v Lučenci vymerala firmě Nathan St. vo F., ako právnej nástupkyni firmy Imrich H. a spol. podľa § 46 zák. čl. 14: 1907 na nemoc. príspevkoch vzniklých v rokoch 1925 pri lesnom využitkovaní, čiastkou 1 066 Kč 60 h. Okr. úrad v Lučenci rozhodnutím zo dňa 15. apríla 1927 zamietnul odvolanie sť-ľa, lebo počas vypočutí svedkov bolo dokázané, že v roku 1925 prevzal drevársky obchod, v tejto době vyplácal robotníkov ako zamestnávateľ, ktorou okolnosťou je dokázaný i služobný pomer, z kterého vyplývá poistná zaviazanosť voči zamestnancovi a snášanie príspevkov vôči nemocenskej poisťovne.
Župný úrad vo Zvolene nap. rozhodnutím zamietnul ďalšie odvolanie sť-ľovo so schválením rozhodnutia okr. úradu na základe vlastných dôvodov.
Rozhodujúc o sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvažoval nss takto:
Predne nutné je podotknúť, že spor tento vznikol už za platnosti zák. č. 221/24, ktorý podľa odst. 3. § 148 zák. č. 148/25 nabyl účinnosti dňom 1. júla 1926, takže vec túto nutné je posudzovať podľa ustanovenia cit. zák., ktorého § 171 ustanovuje, že kto nabyl závodu, ručí za poistné, ktoré mal platiť predchodca za dobu najvýš 18 mesiacov odo dňa nabytia nazpät počítajúc, a to peniazmi, ktoré mu boly k tomuto dnu nemoc, poisťovnou ako nedoplatek vykázané.
Napadnuté rozhodnutie, ktoré recipovalo dóvody rozhodnutia instancie prvej, založené je na skutkovom zistení, že sť-ľ prevzal v r. 1925 drevársky obchod od Ignáca G., v tej době vyplácal robotníkov ako zaměstnavateľ, čo je dokázané na základe výpovědi svědka Abrahama G.
Sťažnosť proti tomu namleta, že sť-ľ kúpil v r. 1925 len jednu část palivového dreva z vymanipulovaného lesa od Ignáca G., a že preto není nástupcom Ignáca G. v jeho podniku, a dovodzuje, že pojem nástupcu podniku nemožno vykládat tak rozšírene, ako to činí žal. úrad.
Námietka táto je bezdôvodná, lebo podľa cit. § 171 je podmienkou ručebnej povinnosti za poistné tam vyslovené len, aby išlo o nabytie závodu. Otázka, zda niekto nabyl závodu, je otázkou skutkovou, prezkúmanie ktorej prísluší nss-u len s hradiska § 6 zák. o ss.
Splnenie tejto podmienky podľa správných spisov má žal. úrad za dokázané výpoveďou svědka Abrahama G., ktorý potvrdil, že H. a K. oddali podnik G-ovi, o čom napísanú smluvu H. ukázal svedkovi, ktorý sa z tej presvedčil, že G. prezval skutočne celý podnik a že na jar r. 1925 došiel do R. sť-ľ Nathan S., ktorému G. V prítomnosti svedkov a jeho pomocou oddal celý drevený materiál, keďže sa osvědčili pred svedkom, že drevo a celý podnik je majetkom Nathana S. S. pri tejto príležitosti postavil v skladišti jeho firmu označujúcu tabulku. V tejto výpovědi mal tedy žal. úrad dostatočný podklad pre úsudok, že sť-ľ prevzal závod od Ignáca G. a tedy že ho nabyl podľa § 171 cit. zák.
Pokiaľ sťažnosť vytýká, že žal. úrad opomenul tej okolnosti, že okr. nemoc, poisťovna mala možnosť vymáhať príspevky v r. 1924 a 1925 na Imrichovi H. a spol., neni ani táto námietka dôvodná, poneváč niet zákonného predpisu, ktorý by ukladal poisťovne takéto príspěvky do istej doby vymáhať na predchodcovi podniku. Nevzal-li tedy žal. úrad zreteľu k uvedenej okolnosti, nie je možné v tom spatrovať ani vadu pokračovania ani nezákonnost.

Citace:

č. 8183. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství JUDr. V. Tomsa, 1929, svazek/ročník 11/2, s. 280-281.