NPD documents search: Všehrd, 11 (1930) - Sbierka rozhodnutí Najvyš. súdu vo veciach trestných

Čís. 4524.

Dôkaz pravdy je zdarený (§ 16 zák. čl. XLI:1914), bola-li dokázaná podstata tvrdenia tak, že je rovnováha medzi skutočnosťami tvrdenými a dokázanými.
(Rozh. z 8. novembra 1932, Zm IV 339/32.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti R. K., obžalovanému z prečinu pomluvy, po verejnom pojednávaní o zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu zmätočnú sťažnosť zamietol.
Dôvody:
Proti rozsudku vrchného súdu podal verejný obžalobca zmätočnú sťažnosť podľa bodu 1 a) § 385 tr. p. preto, že vrchný súd sa mýlil, keď oslobodil obžalovaného na tom základe, že dokázal pravdivosť svojich tvrdení, hoci zo zistených skutočností by plynulo vraj len toľko, že rozhodnutia napadnutého okresného úradu mohly byť v dvoch pripadoch nesprávne, obžalovaný však vraj nedokázal to tvrdenie, že úrad pokračoval pri udeľovaní živnostenských listov »samovoľne«, totiž vedome a zúmyselne nesprávne, a že keby pokračovanie úradu bolo bývalo revidované, musely by byť každá druhá koncessia, alebo živnostenský list zrušené. Zmätočná sťažnosť nie je opodstatnená. Dôkaz pravdy treba považovať za zdarený, keď sa dokáže podstata tvrdenia. Nie je podmienkou, aby každá časť a odtienok tvrdenia boly dokázané; stačí, keď je dosiahnutá rovnováha medzi skutočnosťami tvrdenými a dokázanými. Pri uvažovaní o tom, či bola v tomto prípade dosiahnutá horespomenutá rovnováha, treba mať na zreteli aj pohnútku činu. Obžalovaný chcel hájiť právo ním zastúpeného živnostenského spoločenstva: totiž vlívať na udeľovanie živnostenských oprávnení. Z tejto pohnutky napísal obžalovaný inkriminovaný dopis priemyselnej a obchodnej komore, kde žiadal zakročenie proti tomu pokračovaniu okresného úradu, že A. R-ovi bola udelená živnostenská koncesia bez toho, že by okresný úrad bol dal okresnému živnostenskému spoločenstvu príležitosť nahliadnuť do spisov a podať mienku. V tejto súvislosti tvrdil obžalovaný, že úrad pokračoval samovoľne, ktoré slovo v uvedenej súvislosti znamená, že okresný úrad pri udeľovaní živnostenských oprávnení pokračuje oproti výslovnému a jasnému nariadeniu zákona. Obžalovaný dokázal, že v prípade A. R. okresný úrad porušil právo živnostenského spoločenstva, lebo vydal koncesiu bez toho, že by bol podľa jasného nariadenia § 38 odst. I živn. zák. dal okresnému živnostenskému spoločenstvu príležitosť pred vydaním živnostenského listu nahliadnuť do spisov. Obžalovaný však tvrdil v podstate aj to, že okresný úrad pokračoval samovoľne vo viac prípadoch. Obžalovaný dokázal, že okresný úrad aj v prípade E. Z-ovej pokračoval nesprávne, lebo vydal menovanej koncesiu k výrobe sodovej vody, ačkoľvek vykázala len prax dvoch mesiacov a 24 dní, hoci podľa § 1 čl. XIV, odst. 1 vl. nar. čís. 10/25 Sb. z. a n. mala preukázať dvojročnú prax. Obžalovaný tedy dokázal, že okresný úrad vo viac prípadoch porušil jasné nariadenia zákona; poneváč tým dokázal podstatu svojho tvrdenia, nemýlil sa vrchný súd, keď podľa § 16 zák. čl. XLI:1914 oslobodil obžalovaného od obžaloby. Bezpodstatná zmätočná sťažnosť bola podľa § 36 tr. p. nov. zamietnutá.

Citace:

Čís.4524. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 286-287.