Č. 9227.

Poistenie nemocenské (Slovensko): Okresná nemocenská poisťovňa nie je povinná, zaplatiť zamestnavateľovi náhradu za povoz k doprave poľnohospodárského zamestnanca k lekárskému ošetreniu.
(Nález zo dna 28. apríla 1931 č. 6094.)
Vec: Vdova po Leonovi Sch. v P. proti župnému úradu vo Zvolene o náhradu za povozy.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta ako bezdvôdná.
Dôvody: Žal. úrad napadnutým rozhodnutím v postupe inštančnom zamietol žiadosť sť-ľky, ktorou žiadala na okr. nemoc. poisťovni v L. zaplatenie náhrady za 17 povozov, ktoré poskytla svojím poľnohospodárskym zamestnancom za účelom ich dopravy k lekárskému ošetreniu. Za dôvody svojho rozhodnutia uviedol žal. úrad toto: Časť III. oddiel I. zák. č. 221/24 nestanovil povinnosť poisťovne k doprave nemocných zamestnancov k lekárovi. Platí preto predpis § 28 odst. 2 zák. čl. XLV:1907, podľa ktorého zamestnavateľ je povinný dať povoz k lekárovi pre svojho poľnohospodárskeho zamestnanca, o akých v danom spore ide. Tento »predpis vydaný v zaújme ochrany zamestnancov« výslovne bol ponechaný v platnosti ustanovením § 141 odst. 2 zák. o soc. poisť.
O sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvažoval nss takto:
I. Pokiaľ sťažnosť vytýka nezákonnosť napadnutému rozhodnutiu preto, že v ňom žal. úrad neprávom sa dovoláva k odôvodneniu svojho zamietavého stanoviska nariadenia min. pre Slov. č. 20/20, lebo vraj ustanovenia tohoto nariadenia stanovia povinnosť pre zamestnavatela k poskytnutiu povozov zdarma svojím nemocným zamestnancom za účelom lekárskej návštěvy len v dobe epidemických chorôb, o aký prípad v danom sporu neide, uznal nss námiteku túto ako obsahu napadnutého rozhodnutia odporujúcu bezdôvodnou. Ako je to totiž z napadnutého rozhodnutia svrchu v celom obsahu uvedeného patrné, žal. úrad — odchylne od nižšej inštancie svoje zamietavé dôvody vôbec neoprel o ustanovenia cit. nar. č. 20/20, ale neuznal nárok sť-ľkin na zmienenú náhradu jedine len preto, že zákon č. 221/24 nestanoví nemocenským pokladnam povinnosť znášania zmienenej náhrady a že sú preto smerodajné predpisy odst. 2 § 28 zák. čl. XLV:1907 ponechané v platnosti odst. 2 § 141 cit. zák. č. 221/24.
II. Podľa ďalšej námietky sťažnosti vytýka sť-ľka, že žal. úrad neprávom oprel svoje zamietavé rozhodnutie i o § 28 zák. čl. XLV:1907, lebo podľa ustanovenia tohoto § zaměstnavateľ je povinný poskytnuť povozy zdarma svojim zamestnancom za účelom lekárskeho ošetrenia len dotiaľ, kým otázku nemocenskej podpory týchto zamestnancov zákonodárstvo neupraví; keďže ale táto úprava bola prevedená zákonom č. 221/24 sb., podľa ktorého jednu časť nemocenských poistných príspevkov nemocenskej pokladne povinný je platiť zamestnavateľ, z toho vraj plynie, že zaměstnavateľ má nárok i na náhradu za zmienené povozy poskytované svojim zamestnancom miesto nemocenskej pokladne. Podľa obsahu tejto námietky sť-ľka dovodzuje povinnosť nemocenskej pokladne k náhrade zmieneného povozného jedine len z toho ustanovenia zák. č. 221/1924 sb. — majúc bezpochybne na mysli ustanovenie § 162 — podľa ktorého zamestnavateľ je povinný hradiť polovicu poistného, a dovodzuje sť-ľka ďalej, že práve z príčiny tejto má zamestnavateľ proti poisťovne nárok na náhradu povozného na zmienené povozy ním miesto nemocenskej pokladne poskytnuté. Týmto mieni sť-ľka podľa ďalšieho obsahu jej sťažnosti zastávať to stanovisko, že jej povinnosť čo zamestnavateľky k poskytnutiu zmienených povozov zdarma, stanovená § 28 zák. čl. XLV:1907 zanikla v dôsledku svrchu cit. ustanovenia § 162 zák. č. 221/24.
K týmto vývodom sťažnosti nemohol nss přisvedčiť.
V § 157 zák. č. 221/24 sa stanoví, že prostriedky potrebné k úhrade poistných dávok okrem štátneho príspevku, k úhrade správnych nákladov poisťoveň a ku tvoreniu záložných a iných fondov, potrebných k prevádzaniu tohoto zákona, opatrí sa poistným. Podľa odst. 1 § 162 cit. zák. však z poistného hradí zamestnavateľ i zamestnanec po jednej polovice. Podľa týchto zákonných ustanovení slúži poistné, ktorého polovinu hradí zamestnavateľ, — medzi inými — k úhrade poistných dávok. Lež ani z § 95 cit. zák., ktorý stanoví poistné dávky na prípad nemoci nemocenskou poisťovňou poskytnuť povinné, ani z iného ustanovenia cit. zákona nelzä dovodiť, že poisťovne sú povinné nahradiť zamestnavateľovi náklady za poskytovania povozov pre zamestnancov za účelom ich lekárskeho ošetrenia.
Tvrdí-li tedy sť-ľka, že nemocenské poisťovne sú povinné nahradiť zamestnavateľovi náklady za takéto povozy preto, že zamestnavateľ hradí istú časť poistného, nemá toto jej stanovisko opory v zákone. Vtedy ale padá i to ďalšie stanovisko sť-ľkiné, že vraj ustanovenia § 28 zák. čl. XLV:1907 stanovivše povinnosť zamestnavateľov k poskytovaniu takýchto povozov pre svojich zamestnancov zdarma, nemohly byť ponechané v platnosti odst. 2 § 141 cit. zák. č. 221/24, ale že vraj pozbyly platnosti práve tým ustanovením zák. č. 221/24, podľa ktorého zamestnavatel je povinný hradiť polovicu poistného.

Citace:

č. 9227. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1932, svazek/ročník 13/1, s. 781-783.