Čís. 14578.

Pri rozhodovaní o diplomatickej žiadosti, podanej podľa čl. 18 haagskej konvencie o vyhlásenie vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, odsudzujúceho žalujúcu stranu (alebo intervenienta) na platenie útrat, sú rozhodujúce len predpisy čl. 18 a 19 tejto konvencie; neprichádzajú tu tedy v úvahu ustanovenia §§ 2 a 3 čl. IX ex. nov. č. 23/1928 Sb. z. a n.
(Rozh. z 2. X. 1935, R III 520/35.)
Tuzemská firma V. (ku ktorej za sporu pristúpili ako intervenienti Albert S. a Marcel S.) podala u sedrie v Budapešti proti žalovaným žalobu. Táto žaloba bola vo všetkých troch stoliciach odmietnutá a žalujúcej strane a intervenientom uložená náhrada procesných útrat. Žiadosti maďarského vyslanectva v Prahe, podané podľa čl. 18 haagskej konvencie o vyhlásenie vykonateľnosti uvedených rozhodnutí čo do útrat sporu, súd prvej stolice vyhovel.
Rekurzný súd toto usnesenie potvrdil z týchto dôvodov: Pripojenými dokladmi, t. j. v hodnoverných vyhotoveniach pripojenými pravoplatnými rozsudkami maďarských súdov, je dokázané, že žalobníci boli pravoplatne odsúdení na náhradu procesných útrat. Rozhodnutie o týchto procesných útratách môže byť v tuzemsku vyhlásené za vykonateľné pri podmienkach, stanovených v §§ 18 a 19 haagskej procesnej úmluvy. Tieto podmienky sú v súdenom prípade dané, ako je dokázané pripojenými dokladmi a ani sami rekurenti vo svojom rekurze netvrdia, že by tu nebolo týchto podmienok alebo podmienok § 2 čl. IX. zák. čís. 23/1928 Sb. z. a n. Námietka rekurentov, že napadnuté usnesenie odporuje ustanoveniam bodu 2 a 4 § 3 čl. IX. zák. čís. 23/1928 Sb. z. a n. neobstojí, lebo v súdenom prípade má byť vynútené platenie v hotovosti a niet takého právneho pravidla, ktoré by platenie v hotovosti alebo jeho vynútenie nedovolovalo. Tiež nejde o uznanie právneho pomeru alebo splnenie nároku, ktorý by bol nežalovatelný, alebo neplatný z dôvodu verejného poriadku alebo mravnosti. Ináč pri rozhodovaní o prípustnosti exekúcie dotyčne útrat neprislúcha tunajšiemu súdu ani podľa haagskej úmluvy ani podľa čl. IX. zák. č. 23/1928 Sb. z. a n. právo skúmať, či v merite veci súdil cudzozemský súd správne, a preto v tomto smere sťažovateľmi podané námietky sú celkom nerozhodné.
Najvyšší súd rozhodol takto:
Usnesenie rekurzného súdu, pokiaľ sa opiera o ustanovenia čl. 18 a 19 haagskej procesnej konvencie zo 17. júla 1905 (zák. čl. XIV:1909; protokol, vyhlásený pod čís. 172/1930 Sb. z. a n.), tu výhradne rozhodujúce, sa potvrdzuje z dôvodov správnych, v ňom uvedených.

Citace:

č. 14578. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17, s. 1060-1060.