Čís. 14405.U osôb, menovaných v § 4 zák. č. 34/1934 Sb. z. a n., nestačí preukázať, že sú bez zamestnania, ale rozhodná je aj okolnosť, aké majú príjmy.(Rozh. z 28. V. 1935, R IV 177/35.)Súd prvej stolice návrhu na vyhlásenie konkurzu proti Leopoldovi U. vyhovel, rekurzný súd vybavenie návrhu odložil z týchto dôvodov:Dodatečným šetřením a to zprávou obvodního notářského úřadu v Ch. z 18. února 1935 v spojení s protokolem téhož úřadu ze 7. února 1935, připojeným k rekursu, vyšlo na jevo, že rekurent byl v posledních letech obchodníkem s ovocem, že se však před dvěma lety hospodářsky shroutil, obchodu se vzdal a je teď vůbec bez zaměstnání. Bylo proto podle zák. č. 34/1934 Sb. z. a n. resp. vlád. nař. č. 260/1934 Sb. z. a n. uznati, jak se stalo.Najvyšší súd usnesenie súdu rekurzného rozviazal a upravil rekurzný súd, aby skutkový stav pravidelné zistil a o návrhu na odloženie vyhlásenia konkurzu znova rozhodol. Dôvody:Ustanovenie § 1 bod 3. zák. čís. 34/1934 Sb. z. a n. v znení vl. nař. čís. 260/1934 Sb. z. a n. platí podľa § 4 bodu 2 obdobne o osobách, ktoré prevádzaly samostatnú zárobkovú činnosť, musely sa jej pre hospodárske pomery vzdať a nemajú příjem, který sa rovná príjmu uvedenému v odst. 1 § 4 cit. zák. Nestačí preto u týchto osob preukázanie toho, že sú bez zamestnania, ale rozhodná je aj okolnosť, aké majú príjmy. Dlžník Leopold U. tvrdil v konkurznom pokračovaní, že žije zo sezonných obchodov s jablkami. Taktiež potvrdili Benjamin Š. a Leopold Sz. podľa zápisnice spísanej na notárskom úradu v Ť., na ktorú sa napadnuté usnesenie odvoláva, že dlžník pôsobí ako obchodný sprostredkovateľ na províziu. Bolo preto povinnosťou rekurzného súdu, aby zistil, aké příjmy tato činnosť dlžníkovi prináša, a to tým viac, keď z vyúčtovania, připojeného k spisu okresného úradu v Ť. vychádza, že dlžník dostal za sezónu 1934 od firmy P. 11 000 Kč. Rekurzný súd sa však touto otázkou nezoberal a skutkový stav v tomto smere nezistil.