NPD documents search: Váž. civ., 13 (1931), sv. 2

Č. 10119.

Dávky za úradné úkony. — Zravotnictvo. — Administrativné pokračovanie: Ministerstvo ver. zdravotnictva, predpisujúc dávku za úradný úkon — (in concreto za udelenie koncesie ku provozu sanátoria na Slov. podľa pol. F č. 25 sazby zavedenej nar. č. 254/26 Sb) — je povinné svôj výrok odôvodniť i po stránke skutkovej.
(Nález zo dňa 4. novembra 1932 č. 16185.)
Prejudikatura: srov. Boh. A 7499/28.
Vec: MUDr. Jár O. v N. proti ministerstvu ver. zdravotnictva a telesnej výchovy o dávku za úradný úkon.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie sa zrušuje pre vadnosť pokračovania.
Dôvody: Napatdnutým rozhodnutím predpísal žal. úrad sť-ľovi podl’a zák. č. 253/26 a vl. nar. č. 254/26 tarif. pol. F č. 25 dávku za udelenie povolenia k provozu sanatoria na pozemku č. kat... obce N. obnosom 10000 Kč.
O sťažnosti na toto rozhodnutie uvážil nss takto:
V danom prípade ide o dávku za úradný úkon vo veciach správnych vo smysle zák. č. 53/25 vo znení zák. č. 253/26. Dávku túto predpísal žal. úrad sť-ľovi za udelenie povolenia k provozu sanatoria na Slov. — a to na základe položky F č. 25 sadzby zavedenej vl. nar. zo dňa 22. decembra 1926 č. 254 Sb. Podľa tejto položky vyberá sa za udelenie koncesie ku sriadeniu a provozu ústavov liečebných (sanatorií, ambulatorií) dávka od 500 do 20000 Kč. Nejde tu tedy o dávku stanovenú pevnou sadzbou, lež o dávku stanovenú v určitých číselných medziach a je preto vecou úřadu, aby v týchto medziach vo smysle odst. 3 § 2 zák. č. 53/25 (odst. 3 článku 4 vl. nar. č. 254/26) vymeral dávku v prvej rade podľa výšky nákladu, ktorý prejednanie veci spôsobilo, berúc zreteľ jednak k rozsahu o obtížnosti jednánia, k významu veci, k prospechu, ktorý strane z toho vznikne, a k jej majekovým pomerom, jednak ku kolkovým poplatkom stranou zaplateným.
Podľa toho je ponechané úvahe príslušného úradu určiť, ktorá čiastka v medziach stanovenej maximálnej hranice je vzhľadom k uvedeným okolnostiam najprimeranejšia. Táto úvaha úradu neni zcela voľná, ničím neomedzená, lež naopak úrad je povinný pri svojej úvahe hľadeť k určitým okolnostiam svrchu uvedeným. Vtedy ale neni záver úradu o primeranosti dávky — jak žal. úřad v odvodnom spise mylne za to má — úplne vylúčený z kognicie nss-u. Ovšem nss nemôže tento záver úradu preskúmávať po stránke jeho vecnej správnosti a nemôže záver ten nahradit’ záverom vlastným v ten spôsob, že by sám určil výšku dávky, ktorú považuje v konkretnom prípade za primeranú. Nss môže zmienený záver úradu preskúmávať len po stránke formálnej s hľadiska § 6 odst. 2 zák. o ss, totiž len v tom smere, zda žal. úrad získal si skutkový podklad pre svoj záver spôsobom procesně bezvadným.
Sť-ľ, jak patrno z vývodov sťažnosti, brojí v danom prípade proti primeranosti dávky mu uloženej.
Žal. úrad omedzil sa v napadnutom rozhodnutí len na výrok, že podľa zák. č. 253/26 a podľa položky F č. 25 sadzby, zavedenej nar. č. 254/26 vymeruje sť-ľovi za udelenie povolenia k provozu sanatoria dávku čiastkou 10000 Kč. Z tohoto obsahu napadnutého rozhodnutia je sice patrno, podľa ktorých právnych noriem vymeral žal. úrad sť-ľovi dávku a je tedy napadnuté rozhodnutie odôvodnené po stránke právnej. Naproti tomu nelzä však z obsahu napadnutého rozhodnutia vôbec soznať, na základe ktorých skutkových okolností dospel žal. úrad k záveru, že čiastka 10000 Kč, ktorú žal. úrad sť-ľovi jako dávku uložil, je najprimeranejšia, a neni teda napadnuté rozhodnutie po stránke skutkovej vobec odôvodnené. Je ovšem pravda, jak žal. úrad v odvodnom spise uvádza, že ani zákon o dávkách za úradné úkony vo veciach správných č. 53/25 vo znení, zák. č. 253/26, ani vl. nar. č. 254/26 neobsahujú predpisu, ktorý by ukládal úřadu, aby vymeranie dávky odôvodňoval. Lež už zo všeobecných zásad ovládajúcích pokračovanie správne, jakož i z pozitívnych predpisov §§ 48 a 70 odst. 1 vl. nar. č. 8/28 — (ktoréžto predpisy platia v danom případe vzhľadom k § 1 odst. 1 č. 3 a § 2 tohože nar. i pre žal. min., keďže udelenie koncesie k provozu sanatoria na Slov. je vecou náležejúcou do príslušnosti politických úradov) — plynie, že je nezbytným požiadavkom riadneho pokračovania správneho, uznávaným tiež konstantnou judikaturou tohoto súdu, aby rozhodnutie úradu správneho bolo i po stránke skutkovej náležite odôvodnené, výminky stanovené z tejto zásady v § 70 odst. 2 nar. č. 8/28 neprichádzajú v danom prípade v úvahu.
Z toho, čo bolo uvedené, ide tedy na javo, že žal. úrad bol povinný uviesť v napadnutom rozhodnutí oné konkrétne skutkové okolnosti, na nichž založil svoj záver o primeranosti dávky sť-ľovi uloženej (srov. nál. Boh. A 7499/28). Žal úrad však tohoto postupu nezachoval, čímž — jak je tiež patrno z vývodov sťažnosti — sťažil sť-ľovi účinnú obranu proti predpokladom, z nichž žal. úrad vychádzal pri určení výšky dávky a znemožnil tiež nss-u preskúmanie záveru žal. úradu o primeranosti dávky s hľadiska § 6 odst. 2 zák. o ss.

Citace:

č. 10119. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1932, svazek/ročník 14/2, s. 508-509.