NPD documents search: Boh. adm., 9 (1927), sv. 2

Čís. 15880.

Rozhodovat’ o nároku zamestnanca proti zamestnavateľovi na odškodné za úraz, utrpený v miestnosti, kde tento svoje zamestnanie vykonával, sú výlučne príslušné pracovné súdy (sklznutie čiašníka na schodišti vo výčape).1)
(Rozh. z 23. februára 1937, Rv IV 551/36.)
Žalobník domáhal sa žalobou, podanou u krajského súdu v K., odškodného za utrpený úraz. Súd I. stolice žalobe vyhovel, odvolací súd rozsudok sudu I. stolice potvrdil.
Najvyšší súd rozsudky nižších súdov zbavil účinnosti a spor zastavil.
Dôvody:
Žalobník predniesol v žalobe, že je zamestnaný u žalovanej strany ako vrchný čiašnik v jej hostinci a kaviarni. Pri výkone služby spadol dna 2. februára 1935 na schodoch výčapnej miestnosti a utrpel zranenie, ktoré vyžadovalo dlhého liečenia v nemocnici a malo za následok, že žalobník po istý čas bol úplne práceneschopný a po istý čas čiastočne práceneschopný. Žalobník tvrdí, že je mu za všetku škodu, vzniklú z úrazu zodpovedná žalovaná strana, pretože sa nepostarala o to, aby staré opotrebované a klzké schody boly uvedené do stavu, ktorý by nebol nebezpečný pre zamestnancov. Vystupuje tedy žalobník ako živnostenský pomocník so žalobou o náhradu škody z podnikového úrazu proti žalovanej strane ako svojej zamestnavateľke. Právne pomery medzi samostatnými živnostníkmi a ich pomocnými pracovníkmi boly na Slovensku a Podkarpatskej Rusi upravené zákonom č. 259/1924 Sb. z. a n. Zákon ten stanoví v § 100, že ujednanie pomerov medzi samostatnými živnostníkmi a ich pomocníkmi je prenechané v medziach zákona voľnej úmluve strán. Ak niet úmluvy, platia zvláštne predpisy pre to vydané, ináč zákon č. 224/1922 Sb. z. a n. V § 102, odst. 1, ukládá živnostenský zákon majiteľovi živnosti povinnosť učiniť všetky potrebné zdravotné a bezpečnostné opatrenia v pracovných miestnostiach so zreteľom na prevodzovania živnosti na ochranu života a zdravia pomocných zamestnancov. Keď tedy žalobník opiera žalobný nárok o to, že žalovaná strana sa nepostarala o bezpečnosť schodišťa vo výčape, ide o nárok, vyplývajúci z porušenia povinnosti, uloženej žalovanej strane ako zamestnavateľovi vôči žalobníkovi ako živnostenskému pomocníkovi v § 102, odst. 1, živn. zákona a v dôsledku toho o spor z pracovného pomeru, založeného smluvou súkromnoprávnou, vzniklý medzi zamestnancom a zamestnavateľom. Pre také spory sú však podľa § 1 zák. č. 131/1931 Sb. z. a n. výlučne príslušné súdy pracovné. Je tedy daná sporu prekážajúca okolnosť podľa § 180 bod 1 Osp., ktorej si dovolací súd všíma podľa § 540 Osp. z úradu. Bol preto spor podľa § 182 Osp. zastavený.

Srovnaj: Sb. n. s. č. 12721.*

Citace:

Čís. 15880. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/1, s. 269-269.