NPD documents search: Váž. civ., 17 (1935)

Č. 9816.

Cesty (Podk. Rus): I. Pre rozvrh príspevkov medzi účastníkmi povinnými prispievať k nákladom na vicinálnu cestu — ktorými účastníkmi sú zúčastnené obce a zvláštní interesenti — sú smerodajné určité faktické pomery a to v prvom rade rozsah, miera a spôsob užívania cesty so strany jednotlivých účastníkov. — II. Právná moc úradných výrokov, ktorými boly príspevky na vicinálné cesty rozvržené na jednotlivých účastníkov, trvá len tak dlho, pokial trvajú nezmenené faktické pomery, ktoré boly základom pre rozsah príspevkov.
(Nález zo dňa 12. aprila 1932 č. 5657.)
Prejudikatura: Boh. A 1128/22, 5147/25.
Vec: Československý erár (riaditeľstvo štátnych lesov a statkov v Užhorode) (vrch. radca fin. prok. Dr. Jaroslav Makovec) proti zemskému úřadu v Užhorodě o príspevek na vicinálnu cestu.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie sa zrušuje pre nezákonnosť.
Dôvody: Okresný úrad v Užhorode rozhodnutím zo dňa 19. októbra 1928 na základe komisionálneho pokračovania konaného dňa 19. októbra 1928 stanovil novú zájemnosť, resp. prispievajúci kľúč k udržovaniu vicinálnej silnice »O.—P.« v smysle ustanovenia § 36 zák. čl. I:1890, resp. bodu 2. lit. B § 1 vl. nar. zo dňa 22. decembra 1922 č. 385 Sb. platného na území Podk. Rusi dľa § 1 vl. nar. zo dňa 2. júla 1926 č. 106 Sb. takto: 1. obec O. prispieva k udržovacím nákladom uvedenej silnice 50%, a 2. riaditeľstvo štátnych lesov a statkov v Užhorode 50%; mimo uvedenej percentuálnej interesovanosti ukladá sa riaditeľstvu štátnych lesov a statkov v Užhorode dodať bezplatne kamenný a drevený materiál, potrebný k úmelým stavbám, jakož i odborné vedenie týchto. Za dôvody svojho rozhodnutia uviedol okresný úrad toto: Konaným šetrením na mieste samom bolo zistené, že dosávadný zájemník obec D., ktorá bola rozhodnutím býv. podžupana župy užhorodskej vzatá do zájemnosti, neni vôbec na predmetnej vicinálnej silnici interesovaná, preto bola zo zájemnosti vypustená. Naproti tomu bolo konštatované, že najväčší zájem na zmienenej vicinálnej silnici má lesný erár, ktorého lesy priliehajú z obou strán v dľžke 4'5 km až do konca — Č. 9816 —
zdejšího správneho obvodu k silnici. Ďalej prichádza v úvahu čo ďalší zájemník obec O., katastrom ktorej prebieha silnica v dľžke 5'5 km, z čeho v dľžke 1 km priliehajú pozemky obyvateľov o-ských k silnici, a prebieha tiež časťou obce O., kde sa odbočuje k obecnému kamennému lomu a obecnému lesu. Pri stanovení prispevajúceho kľúča v % bol vzatý zreteľ na tú okolnosť, že lesnému eráru okrem stanoveného % bola uložená povinnosť dodať bezplatne kamenný a drevený materiál, potrebný k udržovaniu úmelých stavieb, jakož i odborné vedenie týchto, čo tiež vyžaduje značného nákladu.
Žal. úrad napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie sťažujúceho si čsl. eráru (riaditeľstva štátnych lesov a statkov v Užhorode) a schválil rozhodnutie okresného úradu v Užhorode z dôvodov v ňom uvedených a pri tom uviedol: Procento príspevkové pre riaditeľstvo štátnych lesov a statkov je odôvodnené označenou rozlohou lesov ležiacich pozdľž 4/5 dľžky celej uvedenej silnice a patriacich lesnému eráru, ku ktorým je možný prístup len uvedenou cestou. Taktiež nebolo lzä prihliadnuť k námietke odvolania ohľadne zájmu obce P., ježto táto obec udržuje výhradne svojim nákladom ostatnú část uvedenej cesty ležiacej na území Slov. v kat. obci P.
O sťažnosti napadajúcej toto rozhodnutie uvažoval nss takto:
Žal. úrad previedol — v poradí stolíc správnych — podľa § 36 zák. čl. I:1890 nové stanovenie okruhu interesentov, povinných prispevať k nákladom na určitý úsek vicinálnej cesty »O.—P.«, totiž na úsek v dľžke 5'5 km ležiaci v katastru obce O., ako i určenie percentuálneho príspevku týchto interesentov. Za interesentov prehlásil však žal. úrad obec O. a ako zvláštneho interesenta sťažujúci si čsl. erár (riaditeľstvo štátnych lesov a statkov v Užhorode).
I.
II. Sťažnosť vytýká, že na strane sťažujúceho si eráru nie sú dané zákonné podmienky, ktoré by odôvodňovaly, aby podľa § 36 zák. čl. I:1890 mohol sa považovať za zvláštneho interesenta v príčine nového stanovenia povinnosti k udržovaniu zmienenej vicinálnej cesty. V tomto smere uvádza sťažnosť toto: Podľa cit. zákonnej normy zvláštnym interesentom môže byť len ten, ktorý užívá cesty vo väčšej miere, t. j. ktorého užívanie podstatne prevyšuje priemernú mieru obecného užívania cesty vykonávaného jednotlivými užívateľmi cesty, a je tedy stupňovaným užíváním cesty. Žal. úrad však v príčine stanovenia zásadnej povinnosti eráru niesť zmienený príspevok a v príčine výšky tohoto príspevku oprel svoj výrok jedine len o ten fakt, že po oboch stranách silnice prilehajú v dľžke 4'5 km lesy eráru; tento jediný fakt nestačí k založeniu zmienenej povinnosti, keďže sťažujúce si riaditeľstvo už v odvolaní uviedlo, že zmienenú vicinálnu cestu neužíva, lebo ide o mladý les, z ktorého v dohľadnej dobe nebude sa vôbec ťažiť, a že preto nebola a ani nebude po zmienenej ceste erárom doprava prevádzaná.
O tejto námietke uvážil nss:
Z ustanovenia § 36 zák. čl. I:1890 ide zcela bezpochybne na javo, že pre rozvrh príspevkov medzi účastníkmi povinnými prispevať k nákladom — Č. 9816 —
na vicinálnu cestu — ktorými účastníkmi sú jednak zúčastnené obce, jednak zvláštni interesenti — sú smerodajné určité faktické pomery a to v prvom rade rozsah, miera a spôsob užívania cesty so strany jednotlivých účastníkov, zejmena so strany zvláštnych interesentov (vidz tiež odst. 2. bod 5. § 5 nar. býv. uh. min. obch. č. 45380/1892 Rend. Tára č. 144/1892 a nález Boh. A 1128/22.) Nss vyslovil už v nál. Boh. A 5147/25 právny názor, že právna moc úradných výrokov, ktorými boly príspevky na vicinálne cesty rozvržené na jednotlivých účastníkov, trvá len tak dlho, pokiaľ trvajú nezmenené faktické pomery, ktoré boly základom pre rozsah príspevkov. Zo zásad týchto plynie tedy, že úrad mohol by sťažujúcemu si eráru, ktorý — ako je to nesporné — podľa predošlého úradného výroku vydaného za býv. uh. vlády, vôbec nebol pojatý do kruhu interesentov ohľadne udržováni zmienenej vicinálnej cesty, uložiť percentuálny príspevok na udržovanie zmienenej už existujúcej cesty ako zvláštnému interesentovi v smysle § 36 zák. čl. I:1890, jestli by úrad bol zjistil, že u sťažujúceho si eráru nastalo dodatočne, totiž po tom, čo predošlý úradný výrok vošiel už v moc práva, vskutku stupňované užívanie cesty, ktorého v dobe, keď bol predošlý výrok vydaný, tu nebolo.
Žal. úrad však, — ako to vychádza na javo v dôvodov jeho rozhodnutia a dôvodov rozhodnutia inštancie prvej ním recipovaných a svrchu v celom obsahu uvedených, — vychádzal z právneho názoru, že už okolnosť, že lesy sťažujúceho si eráru prilehajú po oboch stranách vicinálnej cesty v dľžke 4'5 km, postačuje — sama o sebe — k tomu, aby úrad mohol pri novej úprave príspevku na udržovanie zmienenej vicinálnej cesty stanoviť pre erár zásadnú povinnosť niesť tento príspevok a stanoviť i výšku tohože. Tento právny názor žal. úradu je však — ako je to patrné z vyše uvedených úvah — mýlny; žal. úrad riadiac sa týmto mýlnym právnym názorom vôbec neuvažoval o tých pre stanovenie zmienenej povinnosti a jej výšky dľa cit. zákonnej normy smerodajných okolnostiach a nezistil, užíva-li a v akej miere sťažujúci si erár zmienenej vicinálnej cesty — pres to, že sťažujúci si erár už v odvolání tvrdil, že cesty tej vôbec neužíva, lebo ide o les úplne mladý, z ktorého sa nedá ťažiť a že dôsledkom toho nemôže byť nim ani doprava po zmienenej ceste prevádzaná.
III. Sťažnosť ešte vytýka i to, že žal. úrad neprávom nepojal do okruhu interesentov obec P., keďže táto obec zmienenú čast dotyčnej vicinálnej cesty tiež používa, a, keďže tá žal. úradom v napadnutom rozhodnutí uvedená okolnosť, podľa ktorej žal. úrad neuznal čo interesenta zmienenú obec, je pre riešenie otázky tejto nerozhodná, totiž okolnosť, že obec táto udržuje výhradne svojim nákladom ostatnú čast uvedenej cesty ležiacu na území Slov. K týmto vývodom sťažnosti slušelo uviesť:
Sťažujúci si erár už vo svojom odvolaní namietal, že obec P. neprávom nebola pojata do okruhu interesentov k udržovaniu oného úseku tejto cesty, o ktorý v danom prípade ide, lebo že užívá tento úsek v tej miere, dľa ktorej by sa mala oná obec pojať do okruhu týchto interesentov. Žal. úrad tuto námietku odvolania neuznal — ako to ide na javo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia — dôvodnou jedine len preto, že obec tá udržuje výhradne svojim nákladom ostatnú čast uvedenej cesty, ležiacej na území Slov. Zastává tedy žal. úrad týmto odôvodnením napadnutého rozhodnutia právny názor, že i v prípade používania oného úseku vicinálnej cesty, o ktorý tu ide, obcou P. v miere tej, dľa ktorej mala by sa oná obec ohľadne tohoto úseku vicinálnej cesty pojať do okruhu interesentov, odpadá táto jej povinnosť, jestli inú čast tejto vicinálnej cesty udržuje sama výhradne svojim nákladom. Tento právny názor žal. úradu je však mýlny, lebo ani z § 36 zák. čl. I:1890 ani z iného zákonného predpisu nelzä dovodiť, že pri novom stanovení okruh interesentov povinných prispievať na udržovanie istého úseku vicinálnej cesty niekdo nemohol byť do okruhu týchto interesentov pojatý jedine len z tej príčiny, že prispieva na udržovanie iného úseku tejže vicinálnej cesty. Žal. úrad riaďac sa výše uvedeným mylnym právnym názorom, nezaoberal sa v napadnutom rozhodnutí vôbec tou — podľa § 36 zák. čl. I:1890 rozhodnou — okolnosťou, zda a v akej miere obyvateľstvo obce P. užíva k účelom dopravnym oného úseku vicinálnej cesty, o ktorý ide v danom prípade.
Pre mýlne právne názory, z ktorých — ako to bolo uvedené svrchu sub II. a III. — žal. úrad vychádzal, nutné bolo napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 7 zák. o ss.

Citace:

č. 9816. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické nakladatelství, 1933, svazek/ročník 14/1, s. 745-748.