Č. 11 400.

Poistení úrazové (Slovensko): Má-li hospodárská čelaď v prípade úrazu obdržať podporu, je treba zápisu do rejstríku a včasného zaplatenia príspevku.
(Nález zo dňa 5. septembra 1934 č. 16 509.)
Vec: Bernát R. v M. proti zemskému úradu v Bratislavě o úrazovú podporu.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta pre bezdôvodnosť.
Dôvody: Sť-ľ, zamestnaný čo šafár u statkára Adolfa R. v S., utrpel dňa 29. decembra 1928 úraz tým, že ho bodla krava do pravého oka.
Rozhodnutím zo dňa 17. februára 1930 ústredná správa Slovenskej pokladnice pre zemedelských robotníkov v Bratislave neuznala nárok sť-ľov na úrazovú podporu z týchto dôvodov: Podľa § 6 nar. býv. uh. min. orby č. 1500 z r. 1912 má nárok na úrazovú podporu tá čelaď, ktorá bola pri pravidelnom popise zapísaná a za ktorú zamestnávateľ zaplatil poistný príspevok do 1. apríla běžného roku, alebo najneskoršie sice, ale aspoň 30 dní před úrazom. V danom prípade nebol dokaličený na rok 1928 popísaný dľa predpisu § 6 cit. nar., a príspevok nebol v predpísanej lehote zaplateny. Preto sa nárok sť-ľov zamieta.
Napadnutým rozhodnutím žal. úrad zamietol odvolanie sť-ľovo ako i odvolanie jeho zamestnávateľa Adolfa R. do rozhodnutia ústrednej správy zmienenej pokladnice z týchto dovodov: Dľa § 6 nar. býv. uh. min. orby č. 1500 prez. z roku 1912 obdrží úrazovú podporu tá čelaď, ktorá je dľa predpisu zapísaná v popisnom lajstre, a za ktorú zamestnávateľ zaplatil poistný príspevok do 1. apríla bežného roku alebo neskoršie sice, ale aspoň 30 dní pred úrazom. V danom prípade nedá sa zistiť, kedy popis bol prevádzaný, ale súdiac dľa doby vyvesenia, prevedený bol súpis na rok 1928 až v roku 1929. Dľa predpisov má sa previesť popis v XI. mesiaci roku predchádzajúceho (§ 8 nar. č. 14 100/1905). Z toho je zrejmé, že popis dľa predpisu prevedený nebol. Poistný príspevok tiež nebol zaplatený v predpísanej lehote. Dľa deníka zaplatil zamestnávateľ poistný príspevok za sť-ľa až dna 2. augusta 1929, tedy viac ako rok po predpísanej lehote. K namietkam odvolateľa treba uviesť, že Slovenská pokladnica nezkúma a ani technicky nemôže zkúmať, či v bežnom roku boli zapísaní všetci tí, ktorí boli aj v minulom roku. Preto prevádzaním popisu boli poverení obecní úradníci, tedy osoby zodpovedné a dôveryhodné. Ďalej opomenutie zamestnávateľa, čo sa týká zapísania a zaplatenia, zakladá sice nárok Slovenskej pokladnice proti zamestnávateľovi na zaplatenie dlžných príspevkov (§ 12 zák. čl. VIII:1912 a ost. odsek § 6 nar. č. 1500/1912), ale zakladá tiež povinnost zamestnávateľa k náhrade škody oproti dokaličenému (§ 24 zák. čl. XIV:1902 a 4. odst. § 6 nar. č. 1500/1912) cestou súdnou. K odvolaniu Adolfa R. sa poznamenává, že z dokladov (popisný hárok a deník) vidno, že príspevky zaplatil. Poneváč potvrdenie neobsahuje však datum platenia, nemá preto pre riešenie daného prípadu ceny. Na základe týchto dôvodov bolo treba odvolanie ako neopodstatněné zamietnuť.
O sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvažoval nss takto:
Nie je sporu o tom, že v danom prípade uplatňuje sť-ľ, čo hospodársky zamestnanec, proti Slovenskej pokladnici pre zemedelskych robotníkov v Bratislave nárok na úrazovú podporu, a že riešenie tejto otázky má sa posudzovať podľa ustanovenia zák. čl. XVI:1900, zák. čl. XIV:1902 a prevádzajúceho nar. býv. uh. min. orby č. 1500 z r. 1912.
Predpis § 8 zák. čl. XVI:1900 stanoví, že zamestnávateľ je povinný za každého svojho hospodárského sluhu zaplatit’ do pokladnice vopred ročně 120 hal., ktorý príspevok činí podľa nar. zo dňa 27. júla 1920 č. 45 Úradných Novin 15 Kč. Tento predpis § 8 cit. zák. bol však nar. č. 1500 z r. 1912 v § 6 odst. 2 a 3 prevedený v ten smyseľ, že zamestnávateľ je povinný zaplatit’ príspevok stanovený na základe všeobecného súpisu bez každého vyzvania do 1. apríla obecnému predstavenstvu. V smysle § 23 zák. čl. XVI:1900 obdrží hospodárská čelaď v prípade úrazu podporu v § 9 cit. nar. uvedenu, bola-li čelaď dľa predpisu zapísaná do rejstríku A a zaplatil-li za ňu skutočne zamestnávateľ príspevky dľa splatnosti stanovené v predcházajúcom odstavci, alebo sice pozdejšie, avšak aspoň 30 dní pred nastalým úrazom, ináč čelaď nepatrí medzi členov pokladne.
Z toho plynie, že ustanovenie § 6 nar. č. 1500 z r. 1912 umožnilo účasť na úrazovom poistení i v prípadoch, kde zákon, stanoviaci ročné zapravenie príspevkov vopred, možnosti takej nedával, a to tým, že prehlasuje za poistených hospodárských delníkov i tenkrát, keď príspevok bol zaplatený aspoň do 1. apríla, lebo po tomto dni najpozdejšie 30 dní pred úrazom. Z ustanovení svrchu citovaných je ďalej patrné, že, má-li hospodárská čelaď v prípade úrazu obdržať podporu, musia byť splnené dva predpoklady a to: 1. zápis do rejstríku a 2. včasné zaplatenie príspěvku.
Podľa dôvodov napadnutého rozhodnutia žal. úrad v postupe inštančnom nepriznal sť-ľovi nárok na úrazovú podporu preto, lebo zistil, že zo svrchu uvedených zákonných predpokladov ani jeden nebol tu splnený, a to: pokiaľ ide i predpoklad uvedený sub 1. preto, že nedalo sa zistiť, kedy bol popis prevedený, že ale súdiac dľa doby vyvesenia, prevedený bol súpis na rok 1928 až v r. 1929, avšak dľa predpisov má sa popis previesť v XI. mesiaci predchádzajúceho roku, z čoho je zrejmé, že popis dľa predpisu prevedený nebol, — a pokiaľ ide o predpoklad prevedený sub 2. preto, že dľa deníku zaplatil zamestnávateľ poistný príspevok za sť-ľa až dna 2. augusta 1929, tedy viac ako rok po predpísanej lehote.
Sť-ľ brojac vo sťažnosti proti týmto dôvodom napadnutého rozhodnutia vytýká, že žal. úrad nesprávné a mylné zistil, že k uznaniu nároku na úrazovú podporu zákonom vyžadované vyšeuvedené dva predpoklady neboly v danom prípade splnené; pokiaľ ide o predpoklad svrchu sub 2. uvedený, vytýká sťažnosť, že žal. úrad neprávom zistil, že tento predpoklad nebol tu splnený vraj preto, lebo že na poistenke vzťahujúcej sa na zaplatenie príspevku není uvedené dátum, a že preto táto poistenka pri riešení daného sporu nemá významu; sťažnosť dovodzuje, že poistenku tu vydal adm. úrad a že tak za nedostatky tej je zodpovedný úrad zmienenej poisťovne túto poistenku vystavivši, že nelzá ale z toho vyvodiť v neprospech sť-ľa žiadon závěr.
Avšak túto namietku sťažnosti uznal nss ako odporujúcu obsahu napadnutého rozhodnutia bezdôvodnou, poneváč, ako je to patrné z dotyčnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žal. úrad nezistil ten fakt, že príspevok bol zaplatený až 2. augusta 1929, tedy dávno po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, v základe nejakej poistenky, ale zistil tento skutok z dotyčného deníka. Že by ale podľa dokážu tohoto deníka onen príspevok nebol býval zaplatený až dňa 2. augusta 1929 a tedy dávno po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, resp. že by z onej poistenky, ktorej sa vo správnom pokračovaní čo dokážu dovolával zamestnávateľ sť-ľov, bolo lzá bezpečne zistiť, že príspevok ten bol zaplatený ešte v lehote zákonom stanovenej, sťažnosť netvrdí (§ 18 zák. o ss.). Za tohoto stavu věci musí nss vychádzať z toho, že žal. úrad právom vyslovil, že v danom prípade není splnený zákonom vyžadovaný a svrchu sub 2. uvedený predpoklad pre uznanie sť-ľovho nároku na úrazovú podporu.
Vtedy ale nemusel sa nss zaoberať v danom prípade riešením otázky, zda bol tu splněný i zákonný predpoklad svrchu sub 1. uvedený, — ako to sťažnosť tvrdí —, poneváč i v prípade, že by súd dospěl k závěru, že predpoklad svrchu sub 1. uvedený bol tu splnený, nemohlo by to viesť k výsledku sťažnosťou zamýšlanému, t. j. k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, keďže, ako to ide na javo z horejších úvah, ten záver žal. úradu, že sť-ľovi neprislúcha nárok na úrazovú podporu, zostáva oprený už o to, že z pomedzi dvoch svrchu uvedených predpokladov, ktoré oba musia byť splněné pri priznaní onoho nároku, jeden, t. j. predpoklad uvedený svrchu sub 2., splnený nie je.

Citace:

č. 11400. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1935, svazek/ročník 16/2, s. 142-144.