Čís. 354 dis.

Proti usneseniu učinenému podl'a § 47, odst. 2 zák. čl. 8:1871, pokial' nebolo pojaté do konečného rozhodnutia, nie je prípustná sťažnosť ani obvineného, ani disciplinárneho žalobcu. Oznamovatel' discipinárneho poklesku sudcu nemá práva sťažnosti, nebolo-li vyhovené jeho žiadosti, aby čin bol oznámený príslušnej vrchnosti ciel'om zavedenia discipinárneho pokračovania proti sudcovskému úradníkovi.
Sťažnosť proti usneseniu zamietajúcemu žiadosť o odmietnutie sudcu v disciplinárnom pokračovaní proti verejným notárom je neprípustná.
(Rozh. zo dňa 26. apríla 1938, Ds III 66/37.)
Najvyšší súd ako odvolací kárný súd pre disciplinárne veci verejných notárov a verejnonotárskych kandidátov, rozhodujúc o sťažnosti obvinenébo verejného notára, podanej na usnesenie disciplinárneho senátu pre verejných notárov pri vrchnom súde v Bratislave, takto sa usniesol: Sťažnosť sa odmieta.
Dôvody:
Usnesenie vrchného súdu ako disciplinárneho súdu pre verejných notárov, ktorým bola zamietnutá žiadosť obvineného za 1) výsluch svedka Dra J., 2) predloženie spisov okresného súdu v T. o trestnej veci obvineného disciplinárnemu súdu pre sudcov ciel'om posúdenia, či nie je dôvod k zahájeniu disciplinárneho pokračovania proti niektorému zo sudcov, ktorí v tejto veci jednali, 3) odmietnutie predsedu disciplinárneho súdu z ďalšieho pokračovania, je napadnuté sťažnosťou obvineného.
Podl'a § 47, odst. 2 zák. čl. 8:1871 má sice obvinený právo aj po doručení odkazovacieho nálezu žiadať v stanovenej tam lehote za predvolanie svedkov k pojednávaniu. Zákonné predpisy o disciplinárnom stíhaní verejných notárov obsahujú výslovné ustanovenia o tom, ktoré usnesenia disciplinárneho súdu, pokial' nie sú konečné, l'ze napadnúť sťažnosťou, kým a v akej lehote (na pr. § 39, odst. 2, § 43 zák. čl. 8:1871, platných podl'a § 192, odst. 1 zák. čl. 35:1874 i pre disciplinárne pokračovanie proti verejným notárom). Predpis § 47, odst. 2 cit. zák. čl. nemá však takého zvláštneho ustanovenia a nie je preto proti usneseniu podl'a neho učinenému, pokial' nebolo pojaté do konečného rozhodnutia, prípustná sťažnosť ani obvineného, ani disciplinárneho žalobcu. Obvinený má ovšem možnosť návrh opakovať pri pojednávaní a vzniesť pre jeho zamietnutie opravný prostriedok, prislúchajúci mu proti rozsudku, vynesenému vo veci samej.
To isté platí tiež o druhom bode napadnutého usnesenia. Ohl'adom tohoto sa okrem toho dodáva, že oznamovatel' disciplinárneho poklesku sudcu nie je osobou, ktorej by prislúchaly v disciplinárnom pokračovaní nejaké procesné práva, lebo zákon o disciplinárnom stíhaní sudcov zo dňa 21. mája 1868, čís. 46 r. z., priznává právo na opravné prostriedky len disciplinárnemu žalobcovi a zúčastnenému sudcovskému úradníkovi (§§ 5, 14, 15, 17, 24). Preto nemá oznamovatel' disciplinárneho poklesku už ani z tohoto dôvodu práva sťažnosti, nebolo-li vyhovené jeho žiadosti ma oznámnie činu príslušnej vrchnosti ciel'om zavedenia disciplinárneho pokračovania proti sudcovskému úradníkovi.
Sťažnosť ohl'adom odmietnutia predsedu disciplinárneho súdu z ďalšieho pokračovania opiera sťažovatel' ten o predpis § 38 zák. čl. 8: 1871. Tento však neplatí pre disciplinárne pokračovanie proti verejným notárom, lebo podl'a § 192, odst. 1 zák. čl. 35:1874 platia pre toto pokračovanie zo zák. čl. 8:1871 len ustanovenia §§ 39—61. Poukazom na predpis § 38 zák. čl. 8:1871 nie je preto odôvodnená sťažnosť ani po formálnej stránke jej prípustnosti, tým menej meritorne. Poneváč o odmietnutí sudcov v disciplinárnom pokračovaní proti verejným notárom niet vôbec predpisu, nel'ze hl'adiac na to, čo už bolo hore o prípustnosti sťažností v disciplinárnom pokračovaní proti verejným notárom uvedené, proti usneseniu, zamietajúcemu žiadosť za odmietnutie, uznať sťažnosť za prípustnú. To platí tým viac, že ani podl'a § 69, odst. 1 tr. p. vo všeobecnom trestnom pokračovaní, ani podl'a § 78, odst. 2 zák. čl. 34:1874 o disciplinárnom pokračovaní proti advokátom nie je proti takému usneniu prípustná samostatná sťažnosť, ale len v spojení s opravným prostriedkom, prislúchajúcim proti konečnému rozsudku, že ani podl'a § 38 zák. čl. 8:1871 (tu však neplatiaceho) nebola taká sťažnosť k najvyššiemu súdu prípustná, a nie je vôbec prípustná v disciplinárnom pokračovaní proti sudcom (§ 10 zákona č. 46/1868 r. z. a § 74 tr. r. platného v hist. zemiach. Vo všetkých troch smeroch je tedy sťažnosť buď podaná neoprávnenou osobou, alebo zákonom vylúčená a bol a tedy odmietnutá.

Citace:

Čís. 354 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 461-463.