Čís. 6094.

Sprisahaný mestský zaměstnanec, ustanovený za obecného hospodára, je orgánom vrchnosti (§ 5 zák. čl. XL:1914).
Skutkovou podstatou prečinu násilia proti orgánu vrchnosti (§ 4 zák. čl. XL:1914) je absorbovaný prečin bezprávného privlastnenia podľa § 368 tr. zák., ktorého sa dopustil vinník voči tomuže orgánu vrchnosti tým istým konáním.
(Rozh. zo dňa 4. januára 1938, Zrn IV 442/37.)
M., sprisahaný obecný hospodár města O., pristihol dva kone obžalovaných A. a B. pást’ sa na zakázanom mieste; zabavil kone a dal rozkaz svojim podriadeným robotníkom, aby ich odviedli do mestského dvora. Na ceste do obecného dvora stretli sa obžalovaní A. a B. s M. a s robotníkmi, vytrhli robotníkom povraz, na ktorom boli kone vedení, a za vyhrá- žok, že nedovolia kone odohnať, ani keby ich to stálo život a že M-ovi ukážu, keď sa s ním o samotě stretnú, zmocnili sa koní a odviedli si ich domov. Pii inej príležitosti zajal mestský strážník N. tri krávy týchže obžalovaných pasúce sa opäť na zakázanom mieste a rovnako nariadil mestským robotníkom, aby zahnali krávy do mestského dvora; obžalovaní A. a B. zastavili N-a a robotníkov, prehlásili, že nedovolia krávy odviesť a že N-ovi ukážu; obžalovaný A. mával pri tom prutom nad hlavami uvedených orgánov, poháňajúc súčasne krávy domov, obžalovaná B. uchopila jedno dobytča za rohy a tiahla ho domov. Súdy nižších stolíc kvalifikovaly tieto trestné činy u obžalovaného A. za zločin a prečin násilia proti orgánu vrchnosti (§ 4, odst. 2, § 6, odst. 2 zák. čl. XL:1914) a za prečin podľa § 368 tr. zák., u obžalovanej B. za dvojnásobný prečin násilia proti orgánu vrchnosti a za prečin podľa § 368 tr. zák.
Najvyšší súd zmätočné sťažnosti obžalovaných zčásti odmietol, zčásti zamietol; z úradnej povinnosti z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p. zrušil rozsudky oboch súdov nižších stolíc, pokial’ činy obžalovaných A. a B. boly kvalifikované aj oko prečiny podľa § 368 tr. z., a túto kvalifikáciu pominul.
Z dôvodov:
Uplatňujúc dôvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 a) tr. p. dotyčne výroku, ktorým boli uznaní vinnými zločinom, resp. prečinom násilia proti orgánu vrchnosti, namietajú obžalovaní, že M-a neľze považovat’ za veřejného úradníka (zrejme za orgán vrchnosti) a že ani tento, ani městský strážník N. nejednali po práve a vo výkone ich povolania.
Zmätočným sťažnostiam neľze priznať oprávnenie.
M. je podľa zistenia vrchného sudu sprisahaným mestským zamestnancom a obecným hospodárom mesta O. a preto s hľadiska zák. čl. XL: 1914 treba ho považovat za orgán vrchnosti.
Pokial’ ide o M., odvolací súd správne odôvodnil, že tento konal po práve a vo výkone svojho povolania, keď dal zahnat dobytok obžalovaných. V tejto časti sa odkazujú preto sťažovatelia na dovody odvolacieho súdu.1
Krávy obžalovaných, ktoré mestský strážník N. dal zahnat na obecný dvor, sa pásly podľa zisteného skutkového stavu — tak ako aj v prvom prípade kone obžalovaných — na vojenskom cvičišti, kde bolo zakázané dobytok pást. Keď však N. zahnáním kráv chcel tomuto zákazu zadovážit platnost, konal ako policajný orgán v záujme dodržania verejného poriadku a tak vo výkone svojho povolania, ktorý bol po práve. Pri tom je pre posúdenie viny obžalovaných bezvýznamné, či pastvou dobytka nastala aj škoda, alebo nie a že nastalá snáď škoda odhadnutá nebola. — — —
Preskúmajúc tuto trestnú vec na základe zmätočných sťažností obžalovaných, zbadal najvyšší súd z úradnej moci toto:
Súdy nižších stolíc kvalifikovaly trestný čin obžalovaných, spáchaný dňa 2. mája 1935, jednak ako prečin násilia proti orgánu vrchnosti poda § 4, odst. 2 zák. čl. XL:1914 a jednak alco prečin bezprávného privlastnenia podľa § 368 tr. z., ktorý spáchali tak, že keď robotníci viedli zabavené kone na rozkaz mestského hospodára M. na mestský dvor, obžalovaní násilím vytrhli povraz z rúk robotníkov a kone odviedli domov, pri čom obžalovaný A. M-ovi aj nebezpečno vyhrožoval.
Nešlo tu tedy o dva samostatné trestné činy, súce v materiálnem súbehu podľa § 96 tr. z., ale v dôsledku jednotnosti skutkovej podstaty len o prečin násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4, odst. 2 zák. čl. XL: 1914, ktorým v súdenom prípade je absorbovaná skutková podstata miernejšieho prečinu podľa § 368 tr. z. Preto sa mýlily súdy nižších stolíc v neprospech obžalovaných, keď čin kvalifikovaly okrem prečinu násilia proti orgánu vrchnosti i samostatné ako prečin podľa § 368 tr. z. Je tu tedy dôvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p., na ktorý treba hľadeť z povinnosti úradnej v smysle posl. odst. § 385. Preto najvyšší súd pokračoval podľa 1. odst. § 33 por. nov. a pominul kvalifikáciu podľa § 368 tr. z.

Pozn. red.: Odvolací súd ina príslušnom mieste uviedol: Na mestskej pastvine, ktorú mesto prenajalo vojsku za cvičište, bolo zakázané občanom pást dobytok a keď tam orgány mesta dobytok pristihly, zabavily ho a majiteľov pokutovaly, čo bolo každému dobré známe. Svedok M. potvrdil, že veliteľstvo pluku výslovne požiadalo mesto, aby zakročilo proti občanom, ktorí pasú dobytok na cvičišti, a preto svedok ako mestský hospodár dostal od starostu mesta výslovný rozkaz, aby nariadil zabavenie dobytka, ktorý by sa na cvičišti pásol. Ináč M. bol sprisahaným zamestnancom mesta a podľa § 104 mestských štatútov bolo medzi iným jeho povinnosťou vykonávat’ dozor nad mestským chotárom a cestou svojich orgánov vykonávať práva poľných hájnikov.*)

Citace:

Čís. 6094. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 29-31.