Čís. 4462.

Padelanie súkromnej listiny podľa § 401 tr. zák. predpokladá len padelanie jej formálnych náležitostí, nezáleží pri tom na nepravdivosti obsahu.
(Rozh. z 15. septembra 1932, Zm IV 238/32.) Najvyšší súd v trestnej veci proti I. W., obžalovanému zo zločinu padelania súkromnej listiny, po verejnom pojedávaní o zmätočnej sťažnosti obžalovaného vyniesol rozsudok, ktorým zmätočnú sťažnosť odmietol, avšak z dôvodu zmätočnosti, uvedeného v bode 1 a) § 385 tr. p., z úradnej moci zrušil rozsudky oboch súdov nižšieho stupňa a podľa bodu 1. § 326 tr. p. oslobodil obžalovaného od obžaloby proti nemu pre pokus zločinu podvodu podľa § 50 tr. zák. nov., §§ 65, 380, 383 tr. zák. a pre zločin padelania súkromnej listiny podľa §§ 401, 402 tr. zák. a § 2/1 tr. nov. z. r. 1929 podanej.
Z dôvodov:
Pri preskúmaní veci presvedčil sa najvyšší súd o tom, že súdy nižších stolíc sa mýlily, keď obžalovaného za vinného uznaly. Podľa zistených skutočností obžalovaný bol dlžný firme A. a spol v B. 5 000 Kč. Dňa 3. apríla 1929 obžalovaný išiel do kancelárie zástupcu menovanej firmy advokáta dra S., ktorému jako splátku zaplatil 200 Kč, potom hneď falošne ohlásil v kancelárii S.-ovej zamestnanej M. K., že sa s advokátom ujednal, že na úplné vyrovnanie pohľadávky má zaplatiť len 1 500 Kč, na čo 200 Kč už platil, a dal si menovanou v neprítomnosti dra S. vydať potvrdenie s týmto obsahom: »Poprad am 3. April 1929. Herm I. W., Poprad. Teile Ihnen höfl. mit, dass ich in der Angelegenheit B. 200 Kč übernommen habe. Rest bleibt noch 1 300 Kč. Achtungsvoll.« Túto listinu K. napísala a sama podpísala v zastúpení dra S., hoci menovaný pred tým jej zakázal vydať obžalovanému potvrdenku o platení 200 Kč. Uvedenú listinu použil potom obžalovaný jako doklad v civilnom spore u okresného súdu v S. dôkazom toho, že pohľadávka firmy A. a spol. je len 1 500 Kč a nie 3 700 Kč. Na základe tohoto skutkového stavu považoval vrchný súd horeuvedenú listinu za falošnú a uznal obžalovaného za vinného, hľadiac na § 20 tr. zák., z prečinu padelania súkromnej listiny podľa § 401 a odst. 2. § 402 tr. zák.
Právny názor vrchného súdu je mylný. Padelanie súkromnej listiny predpokládá nie nepravdivý obsah listiny, lež padelanie jej formálnych náležitostí. Listina, vydaná skutočne osobou označenou za vydavateľa, nie je falošnou listinou v smysle § 401 tr. zák., bárs jej pôvodný obsah potvrdzuje nejakú nepravdu. V tomto prípade listina, uvedená v obžalobe, je podpísaná vystaviteľkou samou; jej pôvodný obsah nebol dodatočne falšovaný. Obžalovaný nespáchal tedy padelanie súkromnej listiny podľa § 401 tr. zák. tým, že spolupôsobil, aby do listiny bolo pojaté nepravdivé tvrdenie. V smysle § 400 tr. zák. takáto činnosť je jako padelanie listiny trestná len vtedy, keď sa vzťahuje na verejnú listinu. Preto mýlily sa súdy nižších stolíc, keď kvalifikovaly čin obžalovaného za padelanie súkromnej listiny podľa §§ 401—402 tr. zák. Zbývá ešte otázka, či nevyčerpáva čin obžalovaného skutkovú povahu iného trestného činu a menovite pokusu zločinu podvodu podľa § 50 tr. zák. nov. a §§ 65 a 380 tr. zák.

Citace:

Čís. 4462. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 189-190.