Čís. 4478.

I prítomnosť šestich spoluúčinkujúcich ľudí naplňuje pojem »shluknutia« v smysle § 4 odst. 1. zák. čl. XL:1914.
Skutková podstata prečinu podľa cit. miesta zákona nevyžaduje, aby výkon povolania úradného orgánu bol skutočne prekažený. Prečin je spáchaný už vtedy, stalo-li sa shluknutie k účelom v cit. ustanovení uvedeným, hoci aj proti predmetu relativné nespôsobilému (shluknutie pred četníckou kasárnou, v ktorej niet četníkov).
(Rozh. z 1. októbra 1932, Zm IV 184/32.)
Šesť osob, medzi nimi obžalovaní A. B., L. K. a F. B., shluklo sa pred četníckou stanicou v P. tým cieľom, aby vymohli prepustenie svojho druha J. D., zadržaného četníckou hliadkou pre podozrenie z krádeže. Jeden z páchateľov rozbil vidlami okno v budove. Hore menovaní obžalovaní boli odvolacím súdom odsúdení pre prečin násilia proti orgánom úradu podľa § 4 odst. 1. zák. čl. XL:1914.
Najvyšší súd zmätočnú sťažnosť obžalovaného F. B. jednak odmietol, jednak zamietol.
Z dôvodov:
Proti rozsudku vrchného súdu ohlásil obžalovaný F. B. zmätočnú sťažnosť na základe bodu 1 a) § 385 tr. p. preto, že nespáchal trestný čin, lebo: a) k pojmu shluknutia v smysle § 4 odst. 1. zák. čl. XL:1914 je vraj potrebné stretnutie aspoň 7 osob, obžalovaných však bolo menej; b) ku skutkovej podstate trestného činu základ obžaloby tvoriaceho je vraj potrebné násilím, alebo nebezpečným vyhrožováním prekázať úradnému orgánu vo výkone jeho povolania, ktorý prvok trestného činu v tomto prípade chyba, lebo četnícka kasárňa — pred ktorou sa obžalovaní shlukli — bola prázdna, nikto sa tam nezdržoval a zvlášte neboli tam četníci, ktorí zadržali D., ktorého obžalovaní podľa obžaloby chceli vyslobodiť; obžalovaný tedy ani nemohol zabrániť četníkom vo výkone ich povolania, ani nemohol ich k ničomu nútiť.
Podľa bodu 1 a) § 385 tr. p. ohlásená časť zmätočnej sťažnosti je bezzákladná, lebo podľa zistených skutočností bolo šesť obžalovaných, ktorí sa shlukli; tento počet shluknuvších sa ľudí v súdenom prípade vyčerpáva pojem shluknutia v smysle odst. 1. § 4 zák. čl. XL:1914, lebo sila spoluúčinkujúcich 6 ľudí je za daných okolností, zvlášte v noci, vo zvýšenej miere spôsobilá, aby prekážala úradným orgánom vo výkone ich povolania, alebo, aby ich prinutila k nejakému opatreniu. Najvyšší súd nenašiel dôvodu, aby podľa odst. 1. § 35 tr. p. nov. zrušil rozsudok vrchného súdu cieľom zistenia, či boli četníci prítomní v kasárni, alebo nie. Ku skutkovej podstate prečinu podľa odst. 1. § 4 zák. čl. XL:1914 sa nevyžaduje, aby úradnému orgánu bolo skutočne prekážané vo výkone jeho povolania, alebo aby bol skutečné prinútený k nejakému opatreniu. Stačí shluknutie tým cieľom, aby bolo úradnému orgánu prekážané násilím, alebo nebezpečnou hrozbou v takom výkone jeho povolania, ktorý je po práve, alebo aby bol prinútený k nejakému opatreniu, alebo, aby mu bolo skutkom ublížené pri jednaní, ktoré plynie z jeho povolania, alebo zo msty za výkon jeho povolania. Podľa zistených skutečností obžalovaní sa shlukli pred budovou četnickej stanice, aby vynútili prepustenie četnickou hliadkou pre podozrenie z krádeže zadržaného J. D., domnievajúc sa, že tento je v četníckéj kasárni zavretý, a pri tom obžalovaný F. B. železnými vidlami zúmyselne rozbil okno kasárne. Bez ohľadu na to, či boli četníci prítomní v kasárni, keď sa obžalovaní shlukli pred budovou, alebo nie, čin obžalovaných vyčerpává skutkovú povahu prečinu podľa odst. 1. § 4 cit. zák., lebo z tých zistených skutočností, že po zatknutí D. sa obžalovaní shromáždili pred kasárňou a jedon z nich aj rozbil železnými vidlami okná budovy, správne je možné vyvodiť záver, že účelom shluknutia obžalovaných bolo násilím vynútiť prepustenie J. D. na slobodu, tedy násilím prekážať orgánom úradu vo výkone ich povolania. Preto nemýlil sa vrchný súd, keď za vinného uznal obžalovaného z prečinu podľa odst. 1. § 4 cit. zák.

Citace:

Čís. 4478. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 213-214.