Čís. 4424.

Oprávneným udeliť zmocnenie podľa § 9 č. 6 zák. čl. XLI:1914 je úrad, kterého bol urazený členom, bárs sa utrhanie na cti stalo pre úradnú činnosť urazeného v sbore, nad ktorým dozor náležal druhému úradu.
(Rozh. zo dňa 1. júna 1932, Zm III 37/32.)
Súd prvej stolice uznal obžalovaného M. vinným prečinom utrhania na cti podľa §§ 1, 3 odst. 2. č. 2, § 9 č. 6 zák. čl. XLI:1914, ktorého sa dopustil tým, že pred svedkom tvrdil o úradníkovi ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska dr. B., ktorý bol členom likvidačnej komisie pre správu cirkevných statkov, že v tejto funkcii prijal úplatek. Zmocnenie k stíhaniu tejto pomluvy udelilo prezidium krajinského úradu v B. Odvolací súd na odvolanie oboch strán zrušil rozsudok prvého súdu a obžalovaného M. podľa § 326 č. 4 tr. p. sprostil obžaloby, lebo nepovažoval prezidium krajinského úradu za oprávnené udeliť zmocnenie k stíhaniu spomenutého trestného činu.
Najvyšší súd na zmätočnú sťažnosť vrchného štátneho zastupiteľstva z úradnej moci podľa § 35 odst. 1. por. nov. zrušil rozsudok odvolacieho súdu a uložil mu, aby o veci znova jednal a rozhodol.
Z dôvodov:
Proti rozsudku vrchného súdu ohlásil a previedol vrchný prokurátor zmätočnú sťažnosť podľa č. 1 a) § 385 tr. por., ku ktorej sa generálny prokurátor pripojil. Vrchný súd sprostil obžalovaného obžaloby naň pre prečin pomluvy podľa §§ 1, 3 odst. 2 č. 2, § 9 č. 6 zák. čl. XLI:1914 podanej z toho dôvodu, že v tomto prípade nebolo k udeleniu zmocnenia oprávnené prezidium krajinského úradu v Bratislave, že urazený Dr. B. bol sice vymenovaný za člena likvidačnej komisie ako úradník ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, že však v komisii nezastupoval ministerstvo pre správu Slovenska, lež že jeho činnosť ako člena likvidačnej komisie bola osobitnou úradnou činnosťou, ktorá podliehala dozoru ministerstva školstva a národnej osvety, a preto že jedine toto ministerstvo bolo oprávnené k udeleniu zmocnenia, od ktorého však zmocnenie udelené nebolo. Tento právny názor neobstojí. Urazený Dr. B. bol podľa vyhlášky ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska o správe niektorých církevných majetkov na Slovensku z 26. októbra 1923, uverejnenej v č. 42 roč. 5 príl. Úradných novin, menovaný ministrom školstva a národnej osvety v dohodě s ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska za člena likvidačnej komisie ako zástupca ministra s plnou mocou pre správu Slovenska. Zmocnenie k stíhaniu udelilo štátnemu zastupiteľstvu dňa 28. februára 1929 prezidium krajinského úradu v Bratislave vo smysle § 9 č. 6 zák. čl. XLI:1914. Nebolo o tom ani pochybované a nižšie súdy vzaly zrejme za dokázané, že urazený Dr. B. ako hlavný radca politickej správy podliehal krajinskému úradu v Bratislave ako úradu predstavenému tak v dobe spáchaného trestného činu ako aj v dobe udelenia zmocnenia. Podľa § 9 zák. čl. XLI:1914 udeluje v prípadoch uvedených pod č. 6 tohoto § zmocnenie predstavený, po prípade úrad dohľadajúci na urazený úrad alebo na urazeného verejného úradníka. Predstaveným úradom urazeného Dra B. bol krajinský úrad a podľa slovného znenia zákona niet dôvodu, aby sa krajinskému úradu, ktorý bol predstaveným úradom urazeného, odpieralo oprávnenie udeliť zmocnenie k stíhaniu pre pomluvu podriadeného mu verejného úradníka. Avšak niet dôvodu pre toto odopretie ani s hľadiska úradného účinkovania urazeného. Podľa hore citovaného nariadenia bol urazený Dr. B. vymenovaný za člena likvidačnej komisie ako zástupca ministra s plnou mocou pre správu Slovenska okrem ďalšich členov ako zástupcov iných ministerstiev. Z toho plynie, že urazený Dr. B. zastupoval v likvidačnej komisii ministra s plnou mocou pre správu Slovenska, a že v dôsledku toho jeho úradne účinkovanie v likvidačnej komisii padalo do pôsobnosti predstaveného úradu, totiž ministerstva pre správu Slovenska, ktoré urazený v komisii zastupoval. Okolnosť, že ministerstvo školstva a národnej osvety dozeralo na pôsobnost likvidačnej komisie, nič nemenila na pôsobnosti služobného úradu urazeného. Preto treba krajinský úrad v Bratislave považovať za oprávnený k udeleniu zmocnenia pre pomluvu urazeného Dra B. Vychádzajúc s tohoto právneho hľadiska nevidí Najvyšší súd zistený skutkový stav potrebný k použitiu príslušných ustanovení trestného zákona. Je zrejmé, že následkem toho, že právny názor vrchného súdu čo do otázky zmocnenia neľze považovať za správny, neobstojí ani skutkový stav, ktorý vrchný súd ustálil z mylného právneho hľadiska, lebo otázka zmocnenia bola podľa rozsudku vrchného súdu spolurozhodujúca pri zistení skutkového stavu. Bude preto treba, berúc za základ právný názor v tomto rozhodnutí vyslovený Najvyšším súdom čo do otázky zmocnenia, zistiť s toho právneho hľadiska skutkový stav a najmä uvažovať aj o dôkazoch obžalovaným pri hlavnom odvolacom pojednávaní navrhovaných a potom znova vo veci rozhodnúť.

Citace:

Čís. 4424. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 138-140.