Čís. 16347.

I. Keď záložný veritel’ neohlásil svoj nárok na vec zabavená v bernej exekúcii [odst. 1 § 370 zákona o priamych daniach č. 76/1927 Sb. z. a n.1] před predajom tejto věci, nemože sa poradom práva domáhat’ určenia prednostného záložného práva (§ 180 č. 1 Osp.).
II. Žiadosť o přednostně uspokojenie z výťažku věci zabavenej v bernej exekúcii (odst. 1 § 370 č. 76/1927 Sb. z. a n.) može sa len v pisomnej formě alebo pojatím do úradnej zápisnice; toho, že bola ústné přednesená, pri rozhodovaní, či sú dané předpoklady žaloby podl’a odst. 3 § 370 zákona o priamych daniach, nemožno si všímat’.
(Rozh. z 8. septembra 1937, R III 405/37.)
Podl’a prednesu žaloby poradom bernej exekúcie zabavené boly hnuteľnosti, na ktoré si žalobník už před tým nadobudol záložně právo, a zabavené věci boly předané na bernej dražbě. — Žalobou podanou proti eráru domáhal sa žalobnik 1. aby bolo určené, že mu patři na berný dražebný výťažok záložně právo v poradi před záložným právom žalovaného eráru a 2. aby žalovaný erár zaviazaný bol složiť výťažok do súdneho depozitu. — Žalovaný erár vzniesol námietku podľa § 180 č. 1 Osp. na tomi základe, že žalobnik neohlásil podľa odst. 1 § 370 zák. č. 76/1927 Sb. z. a n. u exekučného úřadu svoj nárok na zabavené věci před ich predajom, tak že porad práva nie je přípustný.
Súd prvej stolice námietke vyhověl a spor zastavil. Rekurzný súd na rekurz žalobníka námietku, poklať ide o žalobnú žiadosť uvedenu vyššie pod 1., zamietol, inak usnesenie sudu prvej stolice potvrdil. Dovody: Na základe vykonaného dokazovania možno pokladať za dostatečné dokázané, že žalobnik ohlásil svoje přednostně právo už před predajom věci. Súd prvej stolice opiera svoj opačný názor o výpověď přednostu berného úřadu, ktorou však nie je vylúčené, že nárok bol přihlášený; lebo to, že nárok nebol přednesený, vyvodzuje svedok len z toho, že nebola o tom spisaná úradná zápisnica alebo úradný záznam, inak sa priamo na vec nepamátá, ale pripúšťa, že sa stala intervencia a že žiadaná bola informácia; intervenciou však rozumie sa všeobecne žiadosf o nějaký úradný zákrok, tedy viac, než jednoduchá informácia. Výpověď advokátskeho koncipienta Dra S. a list pisaný nim zástupcovi žalobníka potvrdzujú, že sa skutočne nielen informoval, ale aj intervenoval, sice nie cieťom prednostného uspokojenia žalobníka, ale cieľom zastavenia bernej dražby vobec, pri tom sa však odvolával na přednostně záložně právo žalobníka, tedy toto právo tiež ohlásil. Že nedostal snáď úpravu a nenaliehal na to, aby jeho zakročenie bolo protokolované, možno vysvetliť tým, že zákon sám (§ 370 zák. o priamych daniach) neurčuje výslovné lehotu na ohlásenie prednostného nároku, tak že žalobník nekládol na zachytenie a zistenie doby jeho zákroku váhu. Avšak v podaní, ktoré dal na poštu den po dražbě (15. decembra 1934) už sa odvolává na skoršie protesitovanie Maxa S., čo berný úřad v svojomi rozhodnutí nezapřel a len sa odvolal na premlčanie žalobníkovho záložného práva, tedy nie na dovod formálny, ale meritorný. Max S. je sice svokrom žalobníka, avšak nielen on, ale aj nezaujatý Ignác V. dokazujú, že Max S. skutočne protestoval proti bernej dražbě a menom žalobníka ohlásil prednostný nárok. Ba Ignác Y. podľa svojej výpovědi hlásil aj u přednostu berného úřadu skoršie záložné právo žalobníka. Po porovnaní týchto výpovědí třeba zistiť, že žalobník sa snažil skutočne uplatniť svoje,údajné přednostně právo už aj před vykonáním dražby. Žalobu, vznesenu na základe § 370 zák. o priamych daniach nemožno tedy na tomto podklade odmietnuť. Avšak na základe tohoto ustanovenia nie je přípustné žalovať o složenie dražobného výtažku do súdneho depozitu (Úr. sb. č. 2456), námietka proti tomuto žalobnému petitu je tedy preca odovodnená. Okrem toho však žaloba smeruje aj na určenie prednostného práva, tedy obsahuje aj petit, ktorý sa dá subsumovať pod pojem uplatnenia prednostného práva v smysle § 370 zák. o priamych daniach, tento petit tedy nemožno odmíetnuť pre nepřípustnost poradu práva; otázka, či je tu přípustná žaloba určovacia, patří totiž už na meritum a pri negativnom riešení može mat v zápatí len zamietnutie žaloby, nie však zastavenie sporu.
Najvyšší súd obnovil usnesenie súdu prvej stolice.
Dovody:
K vývodom rekurzu třeba predovšetkým podotknút, že excindačná žaloba podľa § 357 zák. č. 76/1927 Sb. z. a n. a žaloba o přednostně uspokojenie z výtažku zabavených věcí podľa § 370 cit. zák. sú žaloby právně úplné odlišné nie leu čo do procesnoprávnej úpravy, ale hlavně čo do predmetu a účelu (viď rozh. Úr. sb. 1253, 1628), a nemožno preto ustanovenia o žalobě excindačnej použit pre žalobu podľa § 370 cit. zák., ktorú žalobník v súdenom případe podává.
Ničmenej nemožno rekurzu odopret úspěchu.
Třeba si predovšetkým ujasnit poměr ustanovenia § 370 zák. č. 76/1927 Sb. z. a n. k ustanoveniam § 382 cit. zák., ktorý poměr Najvyšší súd už v svojomi rozhodnutí Sb. n. s. 14082 vyložil. § 370 predpokladá, že ide len o zabavenie hnuteľností a že k ich exekučnému predaju dosiat nedošlo, a ustanovuje, že tretia osoba može sa domáhať, aby bola z výtažku prodaja v prednostnom poradí uspokojená. Aj odst. 4 cit. § předpokládá, že nárok bol uplatněný před predajom věcí a rieši len případ, keď predaj sa stal v medzidobí od uplatnenia nároku do rozhodnutia o žalobě podľa 3. odst. cit. §. Z toho sa podává, že předpokladem žaloby podľa odst. 3. je 1. že žalobník po zabavení věcí, ale před jej predajom žiadal u exekučného úřadu, aby bol z výťažku uspokojený a 2. že exekučný úřad jeho nárok neuznal. Akonáhle však bola zabavená vec před uplatněním nároku předaná, može prísť k platností len ustanovenie § 382 cit. zák., totiž předpisy o použití výťažku predaja. V tomto případe však zákon nedává účastníkovi práva žaloby u sudu.
Je preto pre riešeníe súdeného případu rozhodujúcim, či sú u žalobníka splněné předpoklady požadované § 370, alebo nie.
Rekurzný súd riešil tuto otázku kladné, dovodivší, že t. zv. »intervencia« právneho zástupců žalobníka u přednostu berného úřadu a vyjádrenia Maxa S. před dražbou sú žiadosťou podľa odst. 1 § 370 cit. zák.
S týmto stanoviskomi nemožno súhlasiť.
Čo sa dotýká t. zv. »intervencie«, pravdu má sťažovaterka, že žiadosť podľa § 370 musí vykazovat’ určité formálně náležitosti, totiž musí byť podaná buď v písomnej formě alebo byť zachytená v úradnej zápisnici. To sa — ako je nesporné — nestalo. Nič neprekážalo právnemu zástupcovi, áby buď pri »mtervencii« alebo ihneď po nej podal písomnú žiadosť, keď vedel, že dražba je už stanovená a mal ešte čas před dražbou písomnú žiadosť podať.
Vyjádrenie Maxa S. před dražbou nemože žalobníkovi nič prospeť, nakoľko S. nepreukázal také zmocnenie, aby jeho vyjádrenia mohly slúžiť k prospěchu žalobníka.
Z toho, čo bolo řečené, vyplývá, že u žalobníka nie sú dané predpoklady žaloby podľa § 370 cit. zák.; prichádza preto k platnosti len § 382 cit. zák., v ktorom případe však žaloba nie je přípustná.
Je tedy daná sporu prekážajúca okolnosť podľa § 180 č. 1 Osp., ktorá má za následok zastavenie sporu, ako správné učinil súd prvej stolice.
Bolo preto třeba obnoviť usnesenie súdu prvej stolice.

Terajšie znenie tohoto zákona uvedené je v príiohe vyhlášky min. financií č. 227/1936 Sb. z. a n.

Citace:

č. 12901. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1934, svazek/ročník 15/2, s. 324-325.