Čís. 14275.

Proti vymáhajúcemu veriteľovi, ktorý zabavil a dostal prikázaná pohledávku zo zmenky, môže zmenkový dlžník činiť všetky námietky, ktoré má proti exekútovi.
(Rozh. z 28. III. 1935, Rv III 978/34.)
Žalovaný odevzdal na krytie svojho dlhu u firmy Sz. tejto firme dve zmenky a bolo dohodnuté, že dlh, týmito zmenkami krytý, bude splácať v splátkách, počnúc koncom júna 1934. — Žalujúcí čsl. erár dal vykonať proti firme Sz. daňová exekúciu, v ktorej zabavil a dostal prikázaná pohľadávku z uvedených dvoch zmeniek, ktoré v spore, o ktorý teraz ide, uplatňoval. Proti zmenkovým platebným príkazem uplatňoval žalovaný medzi iným hore uvedená dohodu o splácaní dlhu. Súd prvej stolice zmenkové platebne príkazy ponechal v účinnosti, odvolací súd ich zbavil účinnosti z týchto dôvodov:
Z toho, že zmenky boly nadobudnuté v exekácii, plynie, že exekvent má také právo, aké mal exekát. Správnost tohoto právneho stanoviska podporuje stála súdna prax, ďalej okolnost, že exekvent v dôsledku zabavenia zmeniek nadobudol záložne právo na pohľadávku, inkorporovanú v zmenkách (viď druhý odstavec § 383 a prvý odstavec § 391 zák. č. 76/27 Sb. z. a n.). Z týchto a ďalej z ustanovenia prvého odstavca § 391 cit. zák. — podľa ktorého je úrad po zabavení pohľadávky (§ 385 cit. zákona) a po uvedomení poddlžníka oprávnený k vymáhaniu pohľadávky — súd vyvodil záver, že zabavenie a uvedomenie má povahu zákonnej cesie. Kým pri indosamente indosatár nadobudne samostatné právo, pochádzajúce zo zmenkového zákona, je základom práva žalujúcej strany tradícia, provedená na základe zákona č. 76/27 Sb. z. a n. a je nepochybné, že daný prípad ustanovenia druhej vety druhého odstavca § 6, ďalej ustanovenie § 87 zmenkového zákona aplikovať sa nedajú. Keď žalobníka treba pokládať za cesionára, žalovaný je oprávnený všetky námietky uplatňovať, ktoré mal proti predchodkyni žalobníka. Správnosť tohoto stanoviska podporuje aj tá okolnost’, že predposledný odstavec § 391 zákona č. 76/27 Sb. z. a n. kruh námietok poddlžníka len negativné vymedzuje.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť zamietol. Dôvody:
Bezpodstatná je sťažnosť žalujúcej strany, že odvolací súd porušil materiálne právo, keď prez to, že zo zmeniek nie je patrné, že boly behom daňovej exekúcie zabavené (§ 385 zák. č. 76/27 Sb. z. a n.), pripustil námietky zmenkového dlžníka, ktoré mu prislúchajú proti daňovému dlžníkovi.
Pre posúdenie sporu v tomto ohľade postačí nenapadnuté zistenie odvolacieho súdu, že žalujúci štát nadobudol zmenky pri vykonaní exekúcie u daňového dlžníka firmy Sz.
Že je tomu tak, plynie z toho, že žalujúca strana pri vymáhaní pohľadávky sa riadila predpismi 2. a 4. odstavca § 391 cit. zákona a že v smysle odstavca 1. § 394 cit. zákona opovedala tento spor firme Sz., odvolávajúc sa výslovné na citované ustanovenia vydané cieľom uplatnenia nadobudnutého exekučného záložného práva.
Zistenie odvolacieho súdu, že medzi žalovaným a firmou Sz, bola dohoda uzavrená ešte pred zabavením zmeniek, podľa ktorej žalovaný mal splácať svoj dlh, nimi krytý, až po zaplatení kúpnej ceny za nové auto, t. j. po 24 mesiacoch k splateniu tejže povolených, a že podľa toho mal žalovaný platiť prvú splátku zo sporných zmeniek až koncom júna 1934, je formálne správné.

Citace:

č. 14275. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17, s. 1009-1010.