Čís. 14809

Pre sporovú spôsobilosť je podstatné, či ide o právny subjekt, ktorý je schopný mať vlastné imanie ako súbor práv a záväzkov, a nie je podstatné, či dotyčný subjekt môže svojimi právami a závázkami voľne nakladať, alebo či je v spravovaní imania obmedzený dozornou činnosťou iného právneho podmetu. Stranami môžu byť aj ústavy.
(Rozh. z 20. XII. 1935, R IV 508/35.)
Kuratorium živnostenskej pokračovacej školy v M., zastúpené predsedom kuratoria vládnym komisárom Karolom B., domáhalo sa žalobou na Smiešanom živnostenskom společenstve v M. zaplatenia nedoplatku príspevku na udržovanie školy za r. 1933 a príspevku za r, 1934, ktoré zaplatiť žalované společenstvo smluvne sa zaviazalo.
Súd I. stolice rozhodol spor meritorne, odvolací súd spor pre sporu prekažajúcu okolnosť podľa § 180 č. 6 Osp. zastavil. Dôvody: Podle žaloby a plné moci je v souzené rozepři žalobcem kuratorium živnostenské školy pokračovací v M., zastoupené předsedou vládním komisařem Karlem B. Podle názoru odvolacího soudu není žalující kuratorium živnostenské školy pokračovací v M. samostatnou právní osobností, nemůže jako strana státi před soudem a je zde tudíž okolnost sporu překážející podle bodu 6. § 180 Osp., k níž podle posledního odstavce citovaného paragrafu dlužno z úřední moci přihlédnouti. Obor působnosti žalujícího kuratoria (dozorná rada) je vymezen organisačním statutem živnostenské pokračovací školy v M. ze dne 20. prosince 1929, jenž byl schválen civilní správou (školským oddělením) Podkarpatské Rusi v U. — Podle § 29 organisačního statutu je kuratorium (dozorná rada) pomocným, poradním a výkonným orgánem státní školské správy. Organisační statut ten nemá ustanovení o tom, že by byl schopen míti vlastní jmění jako soubor práv a závazků. Rozpočet na běžný školní rok sestaví podle § 36 cit. statutu správa školy v dohodě s kuratoriem, jež podle § 37 po schválení státní školskou správou zašle rozpočet korporacím, jež jsou povinny přispívat na udržování pokračovací školy. Z těchto ustanovení vyplývá povaha kuratoria jako pouhého pomocného, poradního a výkonného orgánu státní školské správy.
Podobně rozhodl též nejvyšší správní soud (srv. rozh. č. 1711/22 sbírky Bohuslavovy), že školní výbor živnostenské školy pokračovací jest pouhým pomocným, poradním a výkonným orgánem státní správy školské, nikoliv však nositelemi samostatných práv nebo zástupcem samostatného nositele takových práv. Odvolací soud proto zastavil další řízení podle §§ 499, odst. 2 a 182 Osp. Navyšší súd usnesenie odvolacieho sudu rozviazal a uložil mu ďalšie pojednávanie a nové rozhodnutie. Dôvody:
Odvolací súd stotožňuje pojem kuratoria živnostenskej pokračovacej školy s pojmem jej dozornej rady. Pre toto stotožňovanie neuvádza dôvodov. Hľadiac na to, že v predložených organizačných štatútoch a vo všeobecných predpisoch, na ktoré sa štatúty odvolávajú, nie je spomenuto kuratorium, bolo by treba z úradu zistiť, či za žalujúcu stranu vystupujúci vládny komisár a predseda kuratoria je k tomu podľa štatútu povolaný, a to aj v prípade, že kuratorium je totožné z dozorným výborom, lebo potom treba preukázať usnesenie výboru, ktorým bol menovaný oprávnený na podanie žaloby (§ 64 dočasných predpisov o správe, vyučování a dozore na samostatných učňovských školách na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, výnos min. školstva a národnej osvety z 30. novembra 1925, č. 96.000-III.).
Najvyšší súd nemohol si osvojiť v súdenom prípade stanovisko odvolacieho súdu, že dozorný výbor školy, o ktorú ide, nemá spôsobilosť, byť stranou v spore, resp. zastupovať nárok, ktorý prameni zo správy imania, jemu prikázanej.
Pre sposobilosť byť stranou je podstatné len to, či ide o právny subjekt, ktorý je schopný mať vlastné imanie ako súbor práv a záväzkov, a nepodstatné je, či dotyčný subjekt môže svojími právami a záväzkami voľne nakladať alebo či je v spravovaní imania viac-menej obmedzený dozornou činnosťou iného právneho predmetu. Stranami môžu byť aj ústavy.
Padá tu výhradne na váhu len to, či je tu zákonom uznaná možnosť neosobného imania, sledujúceho určitý dovolený účel, a čo je substrátom, pomocou ktorého sa má tento účel dosiahnuť. Sú to tiež ústavy, ktoré nemajúc pevného základného imania, boly zriadené k všeužitočným účelom, zvlášť kultúrnym a majú samostatnú organizáciu a zastupenie a sledujú svoj cieľ tiež hmotnými prostriedkami (Sr. rozh. č. 5487 Sb. n. s.).
V súdenom prípade nie je pochybné, že nejde o štátnu školu, hoci jej zriadenie a ďalšie spravovanie podlieha štátnemu dozoru (§§ 103 až 111 živn. zák. čís. 259/1924 Sb. z. a n.). Štát nevydržuje školu, ale len poskytuje príspevok vo výške nákladu na správu a vyučovanie, t. j.— ako plynie z nadpisu § 15 cit. výnosu — hradí len osobný náklad. Ostatný náklad treba hradiť z príspevkov obcí, tvoriacich miestny obvod školy, obchodnej a priemyselnej komory živnostenských společenstiev a iných priespievateľov (§ 16). Dozorný výbor vyúčtuje tak štátny príspevok (§ 17) ako i ostatný náklad (§ 18), dotyčne treba sdeliť ročne rozpočet činiteľom, ktorí sú podľa organizačného štatútu zaviazaní tento náklad hradiť.
Dozorný výbor, pokiaľ ide o školy štátom podporované, má si podľa 8. odst. § 17 zriadiť vlastný účet u poštovej sporiteľne, na ktorý štát poukazuje zálohy a osobné náklady, a volí si na ustavujúcej schôdzke podľa § 60 aj pokladníka zo svojho stredu. Podľa § 14 odst. 2 cit. výnosu uzaviera dozorný výbor smluvy s majiteľmi budov a miestností, v kterých je učňovská škola umiestená, pri čom štátnej správe prislúcha schvaľovať len ďalšie zmeny týchto smlúv; podľa § 61 č. 8 ustanovuje a prepúšťa správcu školy a učiteľov, pravdaže pod podmienkami určenými bližšie v § 47. Citovaný výnos, na ktorý sa organizačný štatút výslovne odvoláva, tvorí takto jeho doplnok.
Z toho však plynie, že dozorný výbor má čo do správy imania, najmä toho, ktorý si tvorí z rôzných príspevkov, venovaných na vecné potreby školy, autonomné postavenie a je jediným orgánom tejto správy, hoci podlieha i tu dozornej činnosti štátnej (§ 18 odst. 2 cit. výnosu).
Keď je aj v organizačnom štatúte a v § 58 výnosu čís. 96.000-III. uvedené, že dozorný výbor je pomocným poradným a výkonným orgánom štátnej školskej správy, treba toto obmedziť na také veci, na ktoré má štátna správa priamy vliv, zvlášť na vyučovanie, čo plynie už z toho, že rečené ustanovenie zaradené bolo do VIII. hlavy výnosu, pojednávajúcej o dohľade na školy.
V celkom podobnom prípade Najvyšší súd rozhodnutím čís. 10 761 Sb. n. s. uznal školský fond učňovskej odbornej pokračovacej školy za procesne spôsobilý.
Aj keby nebola pokračovacia škola, o ktorú ide, odbornou, na povahe veci nemení, lebo aj odborné aj obecné školy učňovské, určené pre učňov rôznych pracovných oborov, treba posudzovať podľa § 1 výnosu čís. 96.000-III. rovnako, lebo v ďalších jeho ustanoveniach sa medzi nimi nerozoznáva.
Na pomenovaní subjektu nezáleží, môže tedy vo veci jemu prikázanej vystupovať dozorný výbor resp. ním poverený predseda, menom dotyčného fondu resp. samej školy, pokiaľ ide tu o neosobný majetok výhradne školskému účelu venovaný.
V súdenom prípade ide o záväzok živnostenského spoločenstva, ktoré uvolilo sa prispeť na ročný rozpočet živnostneskej pokračovacej školy 30%, tedy dobrovoľnou smluvou (súkromnoprávnou, lebo ani podľa iných predpisov nie je živnostenskému spoločenstvu uložená povinnosť zriaďovať alebo udržovať učňovské školy), tak že treba tu riešiť spor súkromnoprávny a tak nemožno dozornému výboru ako správcovi dotyčného fondu odopreť procesnú spôsobilosť na uplatňovanie tohoto nároku pre školu.
Odôvodnie odvolacieho súdu, podľa ktorého niet tu procesnej spôsobilosti na strane žalujúcej, je tedy mylné a preto bolo treba usnesenie jeho rozviazať, lebo potrebné je ešte objasnenie okolností, ktoré sú spomenuté v prvom odstavci týchto dôvodov.

Citace:

č. 14809. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17, s. 1106-1108.