Čís. 15338.

Smluvne presunutie zaplateného paušálu na dani obratovej nie je neprípustné.
(Rozh. z 26. júna 1936, Rv IV 455/35.)
Žalujúca firma mala zastúpenie eternitových závodov v M. pre východné Slovensko. Podľa smluvy zo dňa 14. januára 1931 dodávala 1. žalovanému škridlice a za všetky pohľadávky, ktoré z uvedeného obchodného pomeru vzniknú, mal vraj prevziať II. žalovaný solidárný rukojemský záväzok. Cena tovaru bola v smluve stanovená na 1 Kč 70 h za kus okrem 4% paušalovanej dané z obratu. — Z tohoto obchodného spojenia vznikla žalujucej firme pohľadávka 26843 Kč 25 h, ktorej zaplatenia domáhala sa žalobou proti obom žalovaným. Proti žalobe bránili sa žalovaní medzi iným aj tým, že žalujúca firma nie je oprávnená účtovať 4% paušalovanú daň z obratu, lebo túto má platiť výrobca, a poneváč žalujúca firma nie je výrobcom, nemůže túto daň presunúť na odberateľa.
Oba nižšie súdy žalobe vyhovely. Odvolací súd uviedol v dôvodoch svojho rozsudku čo do prisúdenia 4% paušalovanej dané z obratu toto: II. žalovaný napadol rozsudok súd prvej stolice z toho dôvodu, že neprávom bol zaviazaný k náhrade 4% paušalovanej dané z obratu, lebo podľa vyhlášky ministerstva financií zo dňa 26. júna 1930, č. 93 Sb. z. a n. paušál u osinkocementovej škridlice je povinný platiť výrobca a preto žalujúca strana, ako sprostredkujúci obchodník, nemôže ju zvláštnym účtováním presunúť na žalovanú stranu. Je sice pravda, že paušálom je krytá daň z obratu zo všetkých dodávok shora uvedeného tovaru, avšak žalovaná strana proti tomuto zvláštnemu vyúčtovaniu nemôže nič namietať, keď sa to tak stalo v smysle ujednania procesných stráň. Podľa bodu 5. smluvy zo dňa 14. januára 1931 kúpna cena odpredaných eternitových šablón bola určená tak, že žalovaná strana povinná je zaplatiť žalujúce] strane za jeden kus podľa základu tehdajšieho dna 170 Kč a okrem toho (exklusive) 4% daň z obratu, t. j. spolu 1 Kč 76,8 h, v dôsledku toho i jednotlivé faktury boly takto vystavené. Žalovaná strana ničím nevyvrátila výpočet a tvrdenie žalujúcej strany, že jej továrna do kúpnej ceny škridlice zakalkulovala tiež paušalovanú daň z obratu, bola preto žalujúca firma oprávnená zakalkulovať tuto daň i žalovanej strane ako ďalšiemu odberaterovi; zvláštne účtovanie dané z obratu stalo sa len preto, že smluvné strany počítaly i s prípadným snížením dané z obratu, čo bolo by pripadlo v prospech žalovanej, totiž málo by za následok sníženie úhrnnej kúpnej ceny. Preto námietke nebolo možno vyhoveť, lebo jednotná kupná cena bola určená v smysle súhlasnej vole procesných stráň, čím žalovanú stranu žiadna ujma nestihla, a ujednanie neodporuje platným predpisom. Nemožno prisvedčiť ani tej námietke žalovanej strany, že ustanovenie smluvy zo dňa 14. januára 1931 »exklusive daň z obratu« je nejasné a že ona rozumela tomu tak, že daň z obratu je vylúčená a preto závadný výrok smluvy, aby nedošlo k pochybnostiam, mal byť správné stylizovaný tak, že žalovaná strana má zaplatiť kúpnu cenu 170 Kč plus daň z obratu. K tvrdenému nedorozumeniu však so strany žalovanej ani nedošlo, čo vysvitá z toho, že po celu dobu obchodného spojenia žalovaná strana bola vždy obťažená v smysle faktur kupnou cenou vo výške 176,80 Kč za 100 kusov eternitových škridlíc, totiž spolu s daňou z obratu a žalovaná strana proti tomu nič nenamietala. Najvyšší súd dovolaciu žiadosť zamietol a uviedol dotyčné otázky oprávnenosti účtovania dané z obratu žalujúcou v dôvodoch svojho rozhodnutia:
Dovolacia žiadosť II. žalovaného uplatňuje proti rozsudku odvolacieho Slídu, že žalujúca strana neprávom připočítava ku kúpnej cene eternitu 4% daň z Obratu, lebo daň z obratu u tohoto tovaru bola paušalovaná, žalobník nie je výrobcom, lež len obchodníkom, ktorý daň z obratu neplatí a nemôže ju tedy zvlášť za,počítať.
V tomto smere poukazuje dovolací súd na do vody rozsudku odvolacieho sudu a dodává k nim toto: Dovolateľ sa neprávom dovolává, aby sem. spadajúce otázky boly posúdené tak, ako si to osvojila obchodná a priemyselná komora v K., opierajúc sa o komentár Dra Bohumila Novotného »Daň z obratu a daň prepychová« z roku 1931. Tento posudek nie je smerodajný, nie preto, že by bol nesprávný, lež preto, že na súdený prípad neprilieha, lebo medzi stranami bolo smluvou určené, akým spôsobom má byť cena tovaru vypočítaná, a žalovaný jednotlivé jemu zaslané faktury pre nesprávný výpočet ceny nenamietal, lež len dodatočne, opozdene si činil nárok na srážky vo výške 4% obratovej dané. Jádro posudku je v tom, že poplatník môže presunúť daň z obratu zvláštnymi účtováním len, keď je povinný ju sám štátu zaplatiť, ktorú povinnosť má u paušalovanej dané len výrobca. O presune »zvláštnym účtováními ide však len v tom prípade, kde daň z obratu má byť plátená mimo ceny smluvne ujednanej. Keď bolo pri ujednaní kúpnej ceny určené, že celková kupná cenu nečiní len ujednaná jednotková cena, lež aj procentá paušalovanej dané z obratu, nejde o zvláštne vyúčtovanie, lež len o určenie dvoch složiek kúpnej ceny; takéto určenie nie je v rozpore so zákonom, ktorý len to nepripúšťa, aby v smluvenej cene nebola neoprávnene predateľom. pripočítaná daň z obratu v skutočnosti ním státu neplatená.

Citace:

č. 15338. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 749-751.