Čís. 15340.

Otázka, či treba k zachovaniu závazku akceptanta zmenku protestovať, posudzuje sa podľa práva miesta), kde bola zmenka akceptantom podpísaná, a nie podľa práva miesta, kde akceptant bydlí.1
(Rozh. z 30. júna 1936, Rv III 212/36.)
Žalujúca strana uplatňovala žalobou medzi iným proti I. žalovanej firme, ktorej sídlo je v Bratislave, zmenku, vystavená v Budapešti, opatrenú podpisom I. žalovanej firmy ako akceptantky, doložkou domicilu a údajom domiciliáta (H. banka v Budapešti). — I. žalovaná firma namietala näjma, že podľa § 39 zmenk. zák. (č. 1/1928 Sb. z. a n.) tým, že zmenka nebola pre neplatenie u domiciliáta protestovaná, nastala strata zmenkových práv aj proti nej ako akoeptantke. Podľa stanoviska žalujúcej strany k zachovaniu zmenkových práv proti I. žalovanej firme ako akceptantke v súdenom prípade nebolo treba zmenku protestovat, lebo I. žalovaná firma akceptovala zmenku v Budapešti a podľa práva platného v čase splatnosti zmenky v Maďarsku, ktoré je preto smerodajné, k zachovaniu zmenkových práv z domicilovanej zmenky proti akceptantovi nie je treba zmenku u domiciliáta protestovať (§ 53 zák. čl. VIII;1925).
Oba nižšie súdy žalobe vyhovely. Dotyčné vyššie spomenutej námietky i žalovanej firmy uviedly v svojích dôvodoch, že zmenka bola I. žalovanou firmou — ako je zistené — akceptovaná v Budapešti, preto má byť otázka, či treba k zachovaniu závazku 1. žalovanej firmy ako akceptantky zmenku protestovať, posudzovaná podľa zmenkového práva platného v čase splatnosti zmenky v Maďarsku. § 53 zák. čl. VIII:1925, ktorými bolo zmenené ustanovenie § 43 zák. čl. XXVII:1876 a ktorý treba v súdenom prípade aplikovať, však výslovné ustanovuje, že k zachovaniu zmenkových práv proti akceptantovi nie je treba domicilovanú zmenku pre neplatenic u domiciliáta protestovať.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť I. žalovanej firmy zamietol.
Dôvody:
žalovaná strana v dovolacej žiadosti uplatňuje porušenie formálneho a materiál nebo právneho pravidla, ktoré vidí v tom, že odvolací súd bez náležitého dokážu vzal za základ svojho rozhodnutia, že ustanovenie § 43 zák. čl. XXVII:1876 je v Maďarsku pozmenené §om 53 maďarského zák. čl. VIII:1925 a že v čase splatnosti Spornej zmenky ustanovenie tohoto posledného §u bolo v Maďarsku účinné. Podľa názoru dovolateľky mohlo by byť cudzozemské právne pravidlo dokázané jedine vysvedčením čs. ministerstva spravedlnosti, v nedostatku takéhoto vysvedčenia má byť pokládané cudzozemské právne pravidlo za nedokázané. Dovolacia žiadosť ďalej vyvodzuje, že v otázke, či bol potrebný k zachovaniu zmenkových práv žalujúcej strany protest, treba aplikovať jedine čs. zmenkový zákon a odvolací súd neprávom aplikoval cudzozemské, maďarské právo.
Najvyšší súd neuznal tieto dovolacie sťažnosti za opodstatnené.
Niet takého právneho pravidla, podľa ktorého súd môže pokladať právne pravidlo, v cudzom štáte platné, za dokázané len na základe vysvedčenia čs. ministerstva spravedlnosti. Ba § 268 Osp. výslovné ustanovuje, že takéto právne pravidla treba dokazovať len vtedy, keď ich súd nepozná, a že súd na poznanie takýchto právnych pravidiel môže použiť prameňov, které sám pokládá za účelné. Dovolacia sťažnosť je však tým menej opodstatnená, že v tejto otázke bolo zaopatrené i vysvedčenie čs. ministerstva spravedlnosti (č. 1. 24) a právne stanovisko odvolacieho súdu je po tejto stránke v súlade s obsahom tohoto vysvedčenia.
Sporná zmenka bola podľa smerodajného skutkového stavu žalovanou stranou podpísaná v Maďarsku. Odpovedá preto právnej zásade opätovne vyslovenej Najvyšším súdom a podrobné odôvodnenej v rozhodnutí Sb. n. s. č. 11578, aby bolo aplikované právo platné v Maďarsku pri riešení otázky, či bol potrebný protest k zachovaniu zmenkových. práv žalujúcej strany.
Dovolacia žiadosť napáda skutkové zistenie odvolacieho súdu, podľa ktorého sporná zmenka bola dovolateľkou podpísaná v Maďarsku. Vytýká odvolaciemu súdu po tejto stránke zrejme mylný skutkový záver,, rozpor s obsahom spisov a nedostatok náležitého odôvodnenia. Najvyšší súd preskúmal skutkové zistenie odvolacieho sudu s hradiska a v rámci dovolacích sťažnosti a nespoznal tieto sťažností za opodstatnené. Odvolací súd o svedeckých výpovediach v súvislosti s predloženou) korešpondeciou náležíte a bezvadné uvažoval.
Dovolacia žiadosť vyvodzuje, že domicílovanie zmenky stalo sa bezprávné, poneváč nebol k domicilovaniu daný súhlas všetkých zmenkove zaviazaných, a že preto domicili treba pokladať za nejestvujúci. V nedostatku domicilu však je pre dovolateľku miesto platenia Bratislava a nie Budapešť. Vytýká po tejto stránke odvolaciemu súdu, že neprávom pominul dokazovanie dovolateľkou navrhnuté.
Najvyšší súd ani tejto dovolacej sťažnosti nevyhovel. Sama tá okolnosť, že dovolateľka a ostatní zaviazaní nedali výslovne súhlas k domicilovaniu zmenky ešte nečiní domicilovanie bezprávnými. Dovolateľka ani netvrdí, že dotyčné miesta platenia a resp. domicilovania zmenky bola uzavrená medzi smluvnými stranami dohoda, s ktorou je domicilovanie v rozpore. V nedostatku takejto dohody však nemôže sa pokladať za bezprávné domicilovanie u banky, ktorej bola sporná zmenka odovzdaná, nehľadiac na to, že táto otázka pre riešenie sporu ani nemá významu.

Srov. Sb. n. s. č. 11578.

Citace:

č. 15340. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 753-755.