Čís. 15487.

Nemôže uplatňovať zmenku ten, kto nedal za ňu protihodnotu, hoci podľa úmluvy bol k tomu povinný.
(Rozh. z 9. októbra 1936, Rv IV 459/36.)
Pravoplatný zmenkový platebný príkaz, vydaný na žiadosť žalobníka, napadla žalovaná žalobou o obnovu sporu v podstatě na tom základe, že žalobník za sporné zmenky, dané mu in bianco, nedal protihodnotu, hoci podľa úmluvy bol k tomu povinný.
Súd I. stolice žalobu zamietol, odvolací súd jeho rozsudek změnil a zmenkový platebný příkaz zbavil platnosti.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť žalobníka zamietol.
Z dôvodov:
Proti námietke žalovanej, že nedostala protihodnotu sporných zmeniek, žalobník udal, že žalovaná protihodnotu zmeniek dostala, lebo poskytol žalovanej pôžičky a vyplatil miesto nej jej dlhy zo svojho. Žalobník tým doznal, že zmenky boly dané a vystavené za protihodnotu.
Vzhľadom na to má v tomto spore rozhodný význam otázka, či bola žalovaná dlžná ku dnu podania žaloby žalobníkovi tým titulom, že žalobník poskytol jej pôžičky a platil zo svojho miesto nej dlhy.
Je síce pravda, že zmenka je sama o sebe platným sľubom na platenie (Summenversprechen) a že causa debendi zmenkového závazku je sám formálny zmenkový sľub (»podpísanie zmenky«); z toho však neplynie, že žalovaná nemohla by čerpať zo svojho všeobecného súkromnoprávného poměru so žalobníkom námietky vhodně k tomu, aby mu prekážaly v uplatnění práva, pochádzajúceho zo zmenky. V případe, že dôvodom vystavenia a dania zmenky bola okolnosť, že žalobník mal poskytnúť žalovanej protihodnotu za zmenku a tak neučinil, námietka, že protihodnota nebola poskytnutá, je vhodná k tomu, aby prekážala žalobníkovi k uplatnění práv, pochádzajúcich zo zažalovaných zmeniek, lebo neprávom uplatňuje zmenku ten, kto nedal za ňu protihodnotu žalovanému, hoci podľa úmluvy bol k tomu povinný.
Nepokračoval tedy odvolací súd proti formálne-právnym a materiálne-právnym pravidlám — ako si žalobník sťažuje — keď zbavil účinnosti zmenkový platebný príkaz a zamietol žalobu na tomto základe. Tým vyslovil odvolací súd — ako to žalobník tvrdí —, že z dania biankozmenky nevznikne zaviazanosť, ale iba to, že v súdenom případe žalobník, — ktorý zaujal sám stanovisko, že za sporné zmenky mala byť poskytnutá žalovanej protihodnota — pokračuje dolózne, keď uplatňuje práva na základe sponných zmeniek, lebo podľa zisteného skutkového stavu nedal za tieto zmenky protihodnotu.

Citace:

č. 15487. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 935-936.