Čís. 15327.

Valné shromaždenie účastinnej banky môže odopreť uznať za zvoleného člena dozorného výboru toho, kto bol označený menšinou účastinárov podľa odst. 4 § 11 zák. čís. 239/1924 Sb. z. a n. (v znení čl. XXII zák. čís. 54/1932 Sb. z. a n.), len v tom prípade, keď je do dozorného výboru nevoliteľný. Dôvodmi nevoliteľnosti do dozorného výboru sú len okolnosti určené v stanovách a v zákone; inak stačí, že ide o fyzickú osobu spôsobilú konať.
(Rozh. z 24. júna 1936, Rv III 20/36.)
Na valnom shromaždení žaľovanej účastinnej banky označila žalujúca banka pri voľbe riadnych a náhradných členov do dozorného výboru ako svojho kandidáta na riadne členstvo v dozornom výboru svojho riaditeľa Alexandra M., odvolávajúc sa na oprávnenie dané jej ustanovením odst. 4 § 11 zák. čís. 239/1924 Sb. z. a n. (v znení čl. XXII. zák. č. 54/1932 Sb. z. a n.), keďže vlastní viac ako 1/5 účastín žalovanej banky. Valné shromaždenie usnesením väčšiny odoprelo uznať Alexandra M. za zvoleného, poukazujúc na to, že je funkcionárom konkurenčného podniku, a zvolilo riadnych a náhradných členov dozorného výboru bez zreteľa na tuto kandidatúru. Žalujúca banka usnesenie valného shromaždenia o zvolení riadnych a náhradných členov dozorného výboru napadla žalobou podľa § 174 obch. zák.
Oba nižšie sudy žalobu zamietly. Najvyšší súd rozsudok odvolacieho sudu s účinkom aj na rozsudok sudu I. stolice čiastočne zmenil tak, že zrušil volbu riadnych členov dozorného výboru, vykonánu na valnom shromaždení žalované] banky, a uložil sudu I. stolice, aby toto rozhodnutie sdelil príslušnému firemnému oddeleniu.
Dôvody:
Odvolací súd prevzal zistenie sudu I. stolice, že žalujúca strana vlastní najmenej 1/5 účastín žalovanej banky.
Dôvodná je preto dovolacia sťažnosť, že odvolací súd porušením formálneho práva zamietol žalobu aj z toho dôvodu, že žalujúca banka nesložila u súdu svoje účastiny alebo aspoň složný lístok, na základe ktorého by bolo možno účastiny, nesporné složené u žalovanej banky, kedykoľvek prevziať.
To však ani žalovaná banka netvrdila, že by bola žalujúca banka svoje účastiny behom sporu od žalovanej banky vyzdvihla.
Pretože podľa platného práva pri žalobách podľa § 174 obch. zák. nemožno skúmať z úradnej moci, či je žalobník účastinárom žalovanej účastinnej spoločnosti, keď táto okolnosť medzi stranami nie je sporná, nemohla byť žaloba z rečeného dôvodu právom zamietnutá.
Ale ani v merite veci nemožno súhlasiť s právnym stanoviskom nižších súdov.
Žalujúca banka použila svojho práva, keď ako majiteľka kvalifikovanej menšiny účastín žalovanej banky označila svojho riaditeľa Alexandra M., pri voľbe do dozorného výboru žalovanej banky, a so zreteľom na 4. odst. § 11 zák. č. 239/1924 vo znení upravenom čl. XXII. zák. čís. 54/1932 Sb. z. a n. málo ho valné shromaždenie uznať za zvoleného.
Treba sice prisvedčiť úvahám; nižších súdov, že by odpadla táto zákonná povinnosť, keby bola označená nevoliteiná osoba. Nemôže byť o tom sporu, že nevoliteľnými sú osoby, ktoré nemajú náležitosti predpokládaných podľa všeobecných právnych zásad k funkcii člena dozorného výboru, i keď tieto náležitosti neboly v zákone alebo v stanovách zvlášť určené. Preto musia to byť osoby fyzické a musia byť spôsobilé konať. Pódia nauky však nie je zásadnou prekážkou ani, že dotyčná osoba je len obmedzene spôsobilá konať.
V ostatnom sú rozhodné len ustanovenia zákona a stanov. Žalovaná banka uvádza, že nevyhovela požiadavku žalujúcej banky len preto, že šlo o riaditeľa konkurenčného bankového podniku, ktorý má sídlo v tom istom mieste, a že v dôsledku toho bola obava, že by navrhovaný mohol použiť vedomostí, ktoré si nadobudne pri výkone funkcie člena dozorného výboru v záujme banky, ktorej je riaditeľom a na ktorej obchodný prospech bol by povinný dbať podľa povahy svojho postavenia.
Žalovaná banka však netvrdí, že nevoliteľnosť z tohoto dôvodu je určená v jej stanovách. Sama uznává, že niet zákonných ustanovení, ktoré by zvolitelnosť v tomto smysle obmedzovaly, len dovodzuje, že to plynie zo samej povahy veci, näjma keď ustanovenia zákona v tomto ohľade nie sú taxativne.
Toto stanovisko je však nesprávné, lebo taxativnosť výpočtu okolností, ktoré spôsobujú nezvolitelnosť, plynie zo znenia zákona a jeho formulovania (odst. 2 lit. a), b), c), d) a odst. 3 § 11) a medzi týmito nie je uvedený dôvod uplatnený žalovanou bankou. Preto nemožno takého dôvodu použiť, keďže ide o obmedzenie práva menšiny podľa odst. 4 cit. §u.
Žalovaná banka nedovoláva sa vylúčujúceho dôvodu bodu c) § 11, ktorý by vzhľadom na ustanovenie odst. 5 § 36 mohol prísť v úvahu, keby žalujúca banka vlastnila aspoň 30% účastinného kapitálu a keby mimo toho bol označený kandidát nielen riaditeľom (úradníkom), ale aj členom správy alebo dozorného výboru žalujúcej banky. To však tvrdené nebolo.
Pretože boly dokázané predpoklady uplatnenia sporného nároku, bolo treba určiť, že usnesenie vaľného shromaždenia, ktorým, — hoci bol včasné označený minoritný kondidát — bolo zvolené päť iných členov dozorného výboru, odporuje zákonu a bolo preto právom podľa § 174 obch. zák. napadnuté žalobou.
V dôsledku toho je celé usnesenie dotyčné voľby riadnych členov dozorného výboru zmätočné, lebo nedá sa vopred určiť, ktorý zo zvolených členov by odpadol, keby bolo postupované podľa zákona.
Na voľbe náhradníkov nemá žalujúca banka oprávnený záujem, preto v tejto čiastke bolo treba žalobu, ktorá sa podľa svojho obsahu aj na túto voľbu vztahuje, zamietnuť.
Čo sa má stať v dôsledku tohoto rozsudku vo firemnom registre je vecou firemného súdu, preto bolo súdu I. stolice len uložené, aby vyhotovenie tohoto rozsudku firemnému oddeleniu sdelil.

Citace:

č. 15327. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 728-730.