Č. 2467.

Štátní úradníci (Slovensko): Vdova požívajúca pensiu od čsl. štátu neztratí na ňu nárok preto, že sa odobrala na prechodnú dobu do cudziny, chce potom pobyt ten premeniť na trvalý a podá žiadosť k príslušnému ministerstvu za povolenia k požívaniu pensie v cudzině. Je nezákonné, keď úrad jej odepre nárok na pensiu vôbec, dokial príslušný úrad o tej žiadosti nerozhodnul.
(Nález zo dňa 8. júna 1923 č. 9779).
Vec: Alžběta H. pred tým v Košiciach proti generálnému finančnému riaditeľstvu pre Slovensko (min. taj. Dr. Em. Hrbek) stran zastavenia vdovskej pensie.
Dôvody: — — — — Nieť sporu o tom, že sť-lka požívala vdovskú pensiu ako vdova po Jurajovi H., sedriáľném súdcovi v Košiciach, až do dňa 1. aprila 1922 a že oznámila gen. fin. riaditelstvu pro Slovensko, že odcestovala 27. marca 1922 do Maďarska — načež tento úrad výplatu pensie zastavil dňom 1. aprila 1922.
Isto je ďalej, že sť-lka — majúc vědomost o zastaveniu pensie svojej dňa 2. juna 1922 podala žiadost na min. spravedlnosti toho obsahu, že majúc v úmysle trvale bývať v Maďarsku žiada, aby pensia jej patriaca bola vyplatená do rúk syna jejho Juraja H., ktorého k tomu splnomocňuje — a že žal. úřad, ktorému žiadosť táto u presidia sedrie v K. podaná postúpena bola, žiadosť zamietnul z dôvodu, že sť-lka presídlením do Maďarska bez povolenia min. spravedlnosti ztratila vôbec nárok na zaopatrovacie požitky vôči čsl. štátu dla nar. č. 246/1922.
Z uvedených okolností vychádza, že keď sť-lka odcestovala do Maďarska — jednalo se o prechodný pobyt tejže v Maďarsku, ku ktorému dle odst. 4 §u 59 zák. čl. LXV: 1912 nebolo treba povolenia, lebo norma táto hovorí iba o trvalom pobytu.
V žiadosti svojej zo dňa 2. juna 1922 oznámila sť-lka, že tento svoj prechodný pobyt hodľa změnit na trvalý, ku kterému dla výša uvedeného předpisu §u 59 treba je povolenia a sice v danom prípade ministra pravosudia a ciel žiadosti sť-lčinej bol práve ten, aby jej minister povolenie toto udelil.
Žiadosť táto dosial vôbec nebola vybavená lebo miesto meritorného vybavenia žiadosti svojej obdržela sť-lka napadnuté rozhodnutie iného úradu t. j. gen. fin. riaditelstva, vyslovujúce ztrátu nároku na pensiu. Nss shľadal, že výrok napadnutý odporuje zákonu z náledujúcich príčin: Pokial sa výrok ten opierá o skutečnosť, že sť-lka odcestovala do cudzozemska za účeľom přechodného pobytu, je nezákonitým, poněváč v dobe odcestovania sť-lčina do cudziny t. j. dňa 28.
marca 1922 dla výše už uvedeného odst. 4 §u 59 zák. čl. LXV: 1912 podobného povolenia nebolo vóbec třeba.
Pokiaľ ale podkľadom výroku toho je úvaha žal. úradu, že ide o trvalý pobyt sť-lky v cudzině — je tiež v odporu so zákonom, lebo účel žiadosti zo dňa 2. juna 1922 bol práve premena pobytu prechodného na trvalý a sť-lka sa o povolenia k tomu potrebné t. j. o povolenia ministra pravosudia uchádzala. Kedže ale o žiadosti tej kompetentný úrad t. j. tedy minister nerozhodnul a žiadosť ona nebola zamietnutá — nebolo předpokladu zákonitého pre napadnutý výrok žal. úradu, že sť-lka ztratila nárok na zaopatrovacie požitky — na pensiu.
I bolo preto napadnuté rozhodnutie zrušeno ako nezákonité.

Citace:

č. 2467. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické nakladatelství v Praze, 1925, svazek/ročník 5/2, s. 233-234.