Čís. 14654.

Z úmluvy, že kupiteľ znáša dávku z prírastku hodnoty, nadobudol predavateľ oprávnenie domáhať se na kupiteľovi, aby zaplatil dávku priamo príslušnému úradu.
V prípade, že kupiteľ smlouvou prevzal závazok na zaplatenie dávky z prírastku hodnoty nehnuteľnosti, môže sa predavateľ domáhať na kupiteľovi splnenia tohoto závazku ihneď, len čo táto dávka bola predpísaná. Povinnosťou predavateľa je v takomto prípade, aby učinil všetko, čo je nutne potrebné v záujme kupiteľa, ktorý splnenie tohoto závazku smluvou prevzal.
(Rozh. z 29. X. 1935, Rv III 770/34.)
Žalovaní kúpili od žalobníkov nehnuteľnosti a bolo smluvené, že dávku z prírastku hodnoty nehnuteľnosti majú zaplatiť žalovaní kupitelia. Keď to však títo neučinili, vyrubil obecný úrad túto dávku žalujúcim predavateľom a viedol proti nim aj exekúciu pre túto dávku.
Súd prvej stolice vyhovel žalobe a uložil žalovaným, aby za 15 dní predložili žalobníkom úradné vysvedčenie o tom, že dávku z prírastku hodnoty nimi kúpenej nehnuteľnosti ako aj exekúčné útraty za žalobníkov zaplatili a že exekúcia proti týmto vedená bola zrušená, ináč aby tieto sumy zaplatili do rúk žalobníkov.
Odvolací súd tento rozsudok potvrdil s tom zmenou, že žalovaní majú vyhoveť svojej eventuálnej platebnej povinnosti platením nie do rúk žalobníkov, ale obecnému úradu.
Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu rozviazal z dôvodov tu v úvahu neprichádzajúcich, vyslovil však pri tom v dôvodoch svojho rozhodnutia:
Podľa žaloby domáhali sa žalobníci zaviazania žalovaných rozsudkom, aby za 15 dní pod exekúciou predložili úradné vysvedčenie o tom, že dávku z prírastku na hodnote majetku zaplatili a že exekúcia proti žalujúcim stranám vedená je zrušená, v opačnom prípade aby zaplatili žalobníkom túto dávku s príslušenstvom. Vo svojom »skutok ustáľujúcom« spise uviedli žalobníci, že žalovaní môžu tento svoj záväzok splniť u obce. Žiadali tedy žalobníci, aby žalovaní v dôsledku svojho smluvného záväzku uspokojili veriteľa tak, aby tento proti nim, ako dávkou priamo povinným, vystúpiť nemohol, aby ich tedy od povinnosti zaplatiť túto dávku oslobodili. Za tohoto stavu veci neporušil odvolací sud právne pravidlo, keď žalovaných zaviazal na zaplatenie tejto dávky u obecného úradu, ktorým plnením malo byť dosiahnuté účelu žaloby, t. j. oslobodenia žalobníkov od povinnosti zaplatenia tejto dávky (viď rozh. č. 2553 Sb. n. s.). V prípade, že kupiteľ smluvou prevzal záväzok zaplatiť dávku z prírastku hodnoty nehnuteľnosti, môže sa predavateľ domáhať na kupiteľovi splnenia tohoto záväzku ihneď len čo táto dávka bola predpísaná, bez ohľadu na to, či sám už túto dávku zaplatil alebo nie (viď rozh. č. 2443 Sb. n. s.). Nie je sporné, že dávka táto bola žalobníkom nielen predpísaná, ale na nich aj exekučne vymáhaná a tak námietka predčasnosti žaloby je neopodstatnená, práve tak, ako aj sťažnosf, že odvolací súd súdil nad žalobnú žiadosť.
Povinnosťou dávkou povinného predavateľa je, aby učinil všetko, čo je nutne potrebné v záujme kupiteľa, ktorý splnenie závazku, týkajúceho sa zaplatenia spomenutej dávky, smluvou prevzal. V tomto smere poukazuje Najvyšší súd na dôvody, uvedené v rozhodnutí č. 4373 Sb, n. s.
Povinnosťou žalobníkov bolo tedy zachovať sa podľa tejto zásady, a to tak, že buď sami mali podať opravný prostriedok proti výmeru tejto dávky, alebo mali poskytnúť žalovaným možnosť, aby v ich mene mohli sa brániť proti nesprávnemu výmeru. Túto povinnosť mali žalobníci v súdenom prípade už v dôsledku stati kúpopredajnej smluvy, podľa ktorej »podotýka sa, že táto (t. j. sporná dávka) sa nevyskytne, poneváč sa pri kúpe tejto prírastok nejaví«. Keď to neučinili, sú žalovaným zodpovední za sumu, o ktorú skutočne vyrubená dávka prevyšuje dávku, ktorá by bola bývala vyrubená, keby predávateľmi bolo bývalo použité zákonných opatrení v záujme jej správneho vyrubenia. Správné je stanovisko súdu odvolacieho, že tento rozdiel náleží dokázať žalovaným (§ 269 Osp.), ktorí však okrem kúpopredajných smlúv iného dôkazu v tomto smere nenavrhli, smluvy tie však k odhadu hodnot nehnuteľností samy o sebe nestačia.

Citace:

č. 14654. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17, s. 1071-1072.