Čís. 5436.

Rozhodnutie súdu môže byť v opravnom pokračovaní preskúmané len súdom vyššej stolice a len na základe opravného prostriedku strany. Ten istý súd, který meritorne rozhodol v trestnej věci, nemôže sám vecne preskúmať svoje rozhodnutie ani na tom základe, že by v prospech obžalovaného vzal v úvahu skutočnosti nastalé po drievejšom jeho rozsudku.
Vyhlásenie rozsudku obžalovanému, nemajúcemu obhájcu, bez poučenia o opravných prostriedkoch nemá právneho účinku čo do začiatku lehoty o ohláseniu a prevedeniu opravného prostriedku.
(Rozh. zo dňa 23. novembra 1935, Zm IV 599/35.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. P. a spol., obžalovaným z prečinu násilia proti orgánu vrchnosti atď., vyhovel zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu, rozsudok vrchného súdu v Košiciach zo dňa 12. novembra 1934 zrušil z dôvodu zmätočnosti podl'a § 384, čís. 4 tr. p., vo výroku, ktorým boly zrušené rozsudky krajského súdu v Berehove zo dňa 20. novembra 1929 a vrchného súdu v Košiciach zo dňa 6. decembra 1930 dotyčné obžalovanej J. P., a vo výroku, ktorým bola táto obžalovaná podl'a § 326, čís. 3 tr. p. oslobodená od obžaloby pre prečin podl'a § 4. odst. 2 zák. čl. XL:1914 a dôsledkom toho aj vo výroku o útratách trestného pokračovania. Z dôvodov:
Proti rozsudku odvolacieho súdu právom uplatňuje veřejný žalobca dôvod zmätočnosti podl'a § 384, čís. 4 tr. p.
Trestný poriadok, platný na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, nepripúšťa v žiadnom svojom ustanovení, aby ten istý súd, ktorý meritorne rozhodol v trestnej veci, sám mohol meritorne preskúmať svoje rozhodnutie a znovu o tejže veci rozhodovať. Naopak celý systém trestného poriadku, pokial' ide o opravné pokračovanie, je vybudovaný na zásade, že rozhodnutie súdu môže byť v opravnom pokračovaní preskúmané len súdnou inštanciou vyššou a len na základe opravného prostriedku strany. Je to zřejmé, pokial' ide o rozsudky, najma z ustanovení §§ 381 a 426 tr. p., podl'a ktorých o opravných prostriedkoch, podaných do rozsudkov súdov, resp. do rozhodnutí rozsudkom na roveň postavených, rozhodujú vždy výhradně sudy vyššie. Táto zásada je převedená i v § 441 tr. p., ktorým rozhodnutie o opravnom prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti je vyhradené len najvyššiemu súdu a je vylúčené použitie tohoto opravného prostriedku vo veciach, v ktorých meritorne rozhodoval najvyšší súd.
Ustanovením § 426 tr. p., ktoré určuje súd oprávněný preskúmať rozsudky vrchných súdov ako súdov odvolacích, je vylúčené, aby vrchný súd ako odvolací súd vôbec rozhodoval o svojom drievejšom rozsudku, ktorým preskúmaval rozsudek podriadeného krajského súdu, a v dôsledku toho aby znovu rozhodoval i o preskúmanom už rozsudku podriadeného krajského súdu.
Vrchný súd napadnutým rozsudkom (zo dňa 12. novembra 1934) porušil túto zásadu tým, že pri rozhodovaní o otázke podmienečného odkladu výkonu trestu, uloženého obžalovanej J. P., preskúmal z čiastky svoj drievejší rozsudek zo dňa 6. decembra 1930 a rozsudok krajského súdu v Berehove zo dňa 20. novembra 1929, ním už v tejže čiastke preskúmaný. Urobil tak tým, že rozsudky tieto, pokial' ide o obžalovaná J. P., zrušil, obžalovaná sprostil obžaloby a tak znovu rozhodoval o otázke viny, o ktorej už vo svojom predchádzajúcom rozsudku rozhodol. Bez zákonem stanoveného oboru pôsobnosti nemohol tak učiniť ani na tom základe, že v prospěch obžalovanej v napadnutom rozhodnutí vzal v úvahu skutečnosti, nastalé po drievejšom jeho rozsudku. Týmto rozhodnutím překročil obor svojej pôsobnosti a zavinil zmätok podl'a § 384, čís. 4 tr. p.
Pri preskúmaní věci z úradnej povinnosti shl'adal najvyšší súd toto: Rozsudok vrchného súdu v Košiciach zo dňa 6. decembra 1930 nebol písomne doručený obžalovanej J. P. Bol jej sice oznámený dňa 17. februára 1931 v neverejnom zasadnutí, konanom v smysle § 7 zák. o podm. ods., ale bez poučenia o opravných prostriedkoch, ačkol'vek obžalovaná J. P. vôbec nemala obhájcu. Tým bolo porušené ustanovenie § 330, odst. 1 tr. p., nariaďujúce, aby obžalovaný, nemajúci obhájcu, bol pri vyhlásení rozsudku súdom poučený o opravných prostriedkoch. Vyhlásenie rozsudku bez poučenia o opravných prostriedkoch obžalovanému, nemajúcemu obhájcu, nemôže mať právneho účinku čo do začiatku lehoty k ohláseniu a prevedeniu opravného prostriedku. Podl'a §§ 388, 395, 494 tr. p. a § 31, odst. 2 por. nov., nabýva rozsudok právnej moci pokial' nejde o rozsudok, proti ktorému vôbec niet opravného prostriedku) len vtedy, keď oprávnění nepodali prípustný opravný prostriedok, alebo keď od něho upustili, resp. keď tento bol zamietnutý alebo odmietnutý. Nel'ze tedy před uplynutím lehoty, stanovenej k ohláseniu opravného prostriedku, pokia' sa oprávnení před jej uplynutím pravoplatné opravného prostriedku nevzdali, stanoviť jeho pravoplatnosť. Lehota k ohláseniu opravného prostriedku, pokial' ide o cit. rozsudok dosial' obžalovanej podl'a predpisov zákona nepublikovaný, dosial' ani nezačala a ani sa obžalovaná opravného prostriedku nevzdala. Neni tedy rozsudok vo věci základnej (vo výroku o vine a treste) u obžalovanej J. P. vôbec pravoplatný a v otázke podmienečného odkladu výkonu trestu rozhodoval u nej krajský súd predčasne.

Citace:

Čís. 5436. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 474-476.