Čís. 5350.

Keď poškodenie na tele so smrtelným výsledkem vzniklo zúmyselným jednáním dvoch alebo viac osob, može byť ich čin kvalifikovaný podla miernejšieho ustanovenia § 308 tr. zák. len vtedy, keď nie je daná skutková povaha spolupachatelstva podla § 70 tr. zák.
K akému úmyslu sa niesla činnosť pachatelova, třeba vyvodit — ak niet dokazov o pohnútke a účelu činu — zo sposobu činu, druhu použitého nástroja a doležitosti orgánu těla, ktorý bol napadnutý, a sily rán.
(Rozh. zo dna 10. júla 1935, Zm IV 258/35.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti V. Š. a spol., obžalovaným zo zločinu vraždy, zmatočnú sťažnosť obhájců obžalovaného V. Š. čiastočne odmietol, čiastočne zamietol; vyhovujúc však zmátočnej sťažnosti štátneho zastupitelstva, z dovodu zmatku podla § 385, čís. 1 b) tr. p. zrušil najvyšší súd rozsudok prvého sudu vo výroku o kvalifikácii trestného činu obžalovaných I. Š. a M. Š. a kvalifikoval tento čin ako zločin úmyselného zabitia podla §§ 70 a 279 tr. z.

Z dovodov:
Dovod zmatku podla § 29, čís. 4 por. nov. bol obhájcom obžalovaného V. Š. uplatňovaný preto, že súd zamietol jeho návrh na položenie otázky na kvalifikáciu zločinu podla § 308 tr. z. Výtka obhájců je však bezzákladná. Súd zamietavým rozhodnutím neporušil rozkazujúcich ustanovení §§ 3—11 por. nov.
Keď poškodenie na tele so smrtelným výsledkom vzniklo následkom zúmyselného jednania dvoch alebo viac osob, móže byť ich čin kvalifikovaný podla miernejšieho ustanovenia § 308 tr. z. len vtedy, keď nie je daná skutková povaha spolupachatelstva podla § 70 tr. z. Poneváč však vyšlo v tomto případe na javo, že všetci traja obžalovaní ako členovia jednej rodiny spoločne jednali proti poškodenému ako svojmu spoločnému nepriateťovi a každý z nich v přítomnosti ostatných činné útočil na poškodeného, išlo tu bezpochybne o spoločné jednanie v rovnakom zlom úmysle, tedy o spolupachatelstvo. Tým je vylúčené upotrebenie kvalifikácie podla § 308 tr. z. Zamietnutie obhájcovho návrhu zodpovedá ustanoveniu § 11 por. nov. a preto bol dóvod zmatku podla § 29, čís. 4 por. nov. neprávom uplatňovaný.
Zmátočná sťažnosť veřejného žalobců, pokial' uplatňuje dóvod zmátočnosti podla § 385, čís. 1 b) tr. p. ohladom obžalovaných I. Š. a M. Š., je dóvodná.
Porotcovia kladným zodpovedaním skutkových otázok skupiny I., čís. 1, skupiny II., čís. 1 a skupiny III., čís. 1 zistili totožný skutkový stav u všetkých obžalovaných v týchto otázkách menovaných v nasledovnom: Obžalovaní dňa 23. septembra 1934 vo V., každý sám alebo s viac spoločníkmi přepadli K. H-a, ktorého kamením pobili po hlavě a iných častiach těla, až upadol do bezvedomia, pri čom mimo početných rán na róznych častiach těla utrpěl najmenej 10 rán na hlavě a roztrieštenie lebečnej kosti, takže skoro na to zomrel. Na 4. právnu otázku skupiny I., týkajúcu sa V. Š., vychádzajúc z uvedeného skutkového zistenia odpovedali porotcovia kladné, vysloviac tak, že V. Š. v 1. otázke opísaným svojím činom sám, alebo s jedným, připadne s viac spoločníkmi, zabil K. H-a zúmyselne, bez úmyslu predom uváženého. Tento výrok zodpovedá kvalifikácii činu tohoto obžalovaného ako zločinu podla § 279 tr. z. V skupině II. a III. porotcovia na 4. otázky, či obžalovaní I. Š. a M. Š-ová svojím činom zúmyselne zabili K. H-a, bez toho, že by svoj úmysel predom uvážili, odpovedali záporné, avšak dali kladnu odpověď na právně otázky pod 5. uvedené, vysloviac tak pri totožnom skutkovom stave ako u prvého obžalovaného, že I. a M. Š. v 1. otázke opísaným svojím činom s jedným alebo s viac spoločníkmi zúmyselne, avšak bez úmyslu usmrtit ublížili K. H-ovi na tele tak, že mu spósobili ťažké telesné poškodenie, ktoré málo vzápátí smrť poškodeného.
Omyl je zřejmý. Že ide o nesprávný právny závěr pri zodpovedaní právnych otázok u obžalovaných I. Š. a M. Š., vyplývá zo zistení v skutkových otázkách obsažených, ktoré sú totožné vo všetkých troch prípadoch. K akému úmyslu sa niesla činnosť pachatela, třeba vyvodit — není-li dókazov o pohnútke a účelu činu — zo zpósobu činu, druhu použitého nástroja a doležitosti orgánu těla, ktorý bol napadnutý, a sily vedených rán. Podla skutkového zistenia, kromě četných rán na róznych častiach těla, obžalovaní spósobili poškodenému najmenej 10 rán na hlavě, ktorými bola lebečná, kost roztrieštená. Útok tedy směroval hlavně proti orgánu ludského těla, ktorého zranenie, bolo-li dostatočne rozsiahle a hlboké, má za následek bezpodmienečne smrť. Počet rán — 10 — a roztrieštenie lebečnej kosti ukazujú jasné silu a konzekventnosť, s akou bol útok proti tomuto dóležitému orgánu těla vedený, a prihliadneme-li pri tom k zisteniu, že obžalovaní poškodeného bili kamením po hlavě i iných častiach těla, až upadol do bezvedomia, t. j. že obžalovaní pokračovali vo svojom útoku tak dlho, až poškodený nejavil už známky života, možno z týchto skutkových zistení uzatvárať jedine na úmysel obžalovaných zbaviť poškodeného života, t. j. zabiť ho, ako to porotce via správné z týchže prvkov skutkových uzavřeli u prvého obžalovaného, teda že i obžalovaní I. Š. a M. Š. jednali v úmysle předpokládaném pri skutkovej podstatě podla § 279 tr. z. Mýlili sa tedy poroťcovia, keď u obžalovaných I. Š. a M. Š. zodpovedali záporné právně otázky každej skupiny, dané podla § 279 tr. z., a kladné odpovedali len na výpomocné hlavné právně otázky, dané podra § 306 tr. z., v dosledku čoho porotný súd mylné kvalifikoval ich čin len ako ťažké ublíženie na tele so smrtelným výsledkem podla § 306 tr. z., a bolo třeba zmátočnej sťažnosti uplatňujúcej v tomto smere zmátok podla § 385, čís. 1 b) tr. p. vyhoveť, rozsudek v tejto časti zrušiť podla 1. odst. § 33 por. nov. a čin týchto obžalovaných kvalifikovať podla § 279 tr. z. ako zúmyselné zabitie člověka.

Citace:

čís. 5350. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 322-324.