Čís. 5248.

Ustanovenie § 71 tr. zák. stanoví len tol'ko, že pachatel'ovi a návodcovi má byť vymeraný trest podl'a tejže trestnej sadzby; o výške trestu treba u každého obžalovaného uvažovať zvlášte podl'a predpisov o vymeraní trestu (§§ 89 a nasl. tr. z.).
Ide o návod podl'a § 69, čís. 1 tr. z. — nie o púhe pomocníctvo v smysle čís. 2 tohoto ustanovenia — ak spoluobžalovaný páchatel' sa rozhodol pokračovať vo spáchanom trestnom čine práve na naliehanie návodcu.
(Rozh. zo dňa 14. marca 1935, Zm IV 695/34.)
Obžalovaný E. S. spreneveril svojej zamestnavatel'ke postupne značnú peňažitú čiastku. Rozhodol sa však, že vec usporiada a škodu svojej zamestnavatel'ke nahradí. Keď sa sveril s týmto úmyslom spoluobžalovaným F. M-ovi a B. M-ovi, naviedli ho, aby len v trestnej činnosti pokračoval a aby im zo spreneverených peňazí odovzdal 100 000 Kč, za ktoré potom všetci odídu do Palestíny. Následkem tohoto návodu privlastnil si obžalovaný z peňazí inkasovaných pre zamestnavatel'ku 100 000 Kč, ktoré odovzdal návodcom. Súdy nižších stolíc uznaly za to všetkých troch obžalovaných vinnými zločinom sprenevery, a to obžalovaného E. S. ako páchatel'a, spoluobžalovaných F. M-a a B. M-a ako návodcov.
Najvyšší súd zmätočné sťažnosti obžalovaných čiastočne odmietol, čiastočne zamietol.
Z dôvodov:
Podl'a § 36, odst. 1 por. nov. bola zamietnutá ako bezdôvodná zmätočná sťažnosť obžalovaného E. S., pokial' uplatňuje dôvody zmätočnosti podl'a § 385 čís. 3, 2 tr. p. preto, že nebolo použité pri vymeraní trestu § 92 tr. z. a že mu nebol trest podmienečne odložený. Nakol'ko dovodzuje, že v smysle § 71 tr. z. nemohol mu byť vymeraný ako páchatel'ovi väčší trest než návodovi F. M., vykladá toto ustanovenie mylna, lebo tento § stanoví len, že sa má použiť rovnaká trestná sadzba, nie však, že by mal byť vymeraný rovnaký trest; o tom pri každom obžalovanom treba uvažovať zvlášte podl'a predpisov o vymeraní trestu (§§ 89 a nasl. tr. z.). A tu treba uvážiť, že škoda ktorú obžalovaný S. spôsobil svojmu zamestnávatel'ovi, je značná aj vtedy, keď by bolo pravdivé, že mu firma značnú časť spreneverenej sumy uznala; spáchanie činu na zamestnávatel'ovi je právom uznané za priťažujúcu okolnosť z dôvodov uvedených v rozsudku vrchného súdu. Tieto priťažujúce okolnosti sú tak vážne, že správne priznané okolnosti pol'ahčujúce nel'ze uznať za dostatočné k tomu, aby trest bol vymeraný s použitím § 92 tr. z. Podmienečný odklad výkonu trestu je vylúčený preto, lebo ide o trest dl'hší 1 roku a ten nebol snížený pod túto mieru, ako to sťažovatel' pre uplatnenie svojej žiadosti o podmienečný odklad jeho výkonu vlastne predpokladal.
Pokial' ide o výtky obžalovaných F. M. a B. M., že nie je možné navádzať na trestný čin toho, kto už sprenevery páchal, a že by tu išlo najvýš o pomocníctvo podl'a § 69, čís. 2 tr. z., prípadne o ukryvačstvo, nie je táto námietka, spadajúca pod dôvod zmätočnosti podl'a § 385, čís. 1 b) tr. por., odôvodnená, lebo je zo zistenia nižších rozsudkov zrejmé, že obžalovaný E. S. sa rozhodol pokračovať vo sprenevere, ktorú už chcel ukončiť, ba aj škodu nahradiť, práve na naliehanie obžalovaných M-cov, ktorí tým, že na to stále naliehali, aby im složil 100 000 Kč na sl'ubovanú cestu do Palestiny, vyvolali v ňom rozhodnutie páchať ďalšie sprenevery. Za takých okolností nejde len o pomoc pri spáchaní činu, prípadne o predchádzajúcu úmluvu o zaistenie úžitku zo sprenevery, ale priamo o popudzovanie ku ďalšiemu jej páchaniu. Poneváč sa toto popudzovanie vzťahovalo na spreneveru výše 2 000 Kč a taká čiastka bola potom skutočne S-om spreneverená, je aj zločinná kvalifikácia u oboch návodcov daná. Či obžalovaný E. S. převzal peniaze od l'udí druhým obžalovaným vraj neznámych, je pre skutkovú podstatu sprenevery bezvýznamné.

Citace:

Čís. 5248. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 140-141.