Čís. 16352.

Práce zamestnanca nestávajú sa službami vyššieho druhu (§ 1 zák. č. 154/1934 Sb. z. a n.) už tým, že zaměstnanec koná aj písomné práce, keď tieto písomné práce sú len podřadné a šablonovité.1
(Rozh. zo 16. septembra 1937, Rv III 476/37.) Podľa přednesu žaloby žalobník zaměstnaný bol od r. 1915 u žalovanej strany resp, jej právnej predchodkyne ako skladník; dňa 1. februára 1935 daná mu bola výpověď k 15. februáru 1935. Pretože však konal u žalovanej strany prevažne služby vyššíehio druhu, třeba jeho pracovný poměr posudzovať podľa zák. č. 154/1934 Sb. z. a n. a podľa § 31 (2) lit. b) tohoto zákona patřila mu trojmesačná výpověď ku konců kalendárneho štvrťroka; daná výpověď platila tedy až k 30. júnu 1935. Kromě toho žalovaná strana opominula ho prihlásiť k penzijnému poisteniu, ktorému podliehal v dosledku toho, že konal prevažne služby vyššleho druhu. Žalobou domáhal sa toho, aby žalovaná strana zaviazaná bola zaplatit’ mu služebné požitky až do 30. júna 1935 a nahradit’ mu dávky penzijného poistenia, ktoré mu zaviněním žalované] strany ušly. (Ostatná časť žaloby nemá v tejto súvislosti významu.) — Žalovaná strana bránila sa proti žalobe tým, že žalobník konal u nej len služby skladištného baliča, na jeho pracovný poměr sa tedy nevztahuje zák. č. 154/1934 Sb. z. a n., prislúchala mu len 14dňová výpověď a penzijnému poisteniu nepodliehal.
Súd prvej stolice žalobu zamietol, odvolací súd jeho rozsudok potvrdil. Z dovodov: Žalobník nekonal u žalovanej strany tú istú prácu, ako u jej právnej predchodkyne, lebo u právnej predchodkyne mal mesačný plat a mal po ruke až 5 robotníkov, kdežto u žalovanej strany mal ujednánu len hodinovú mzdu a nemal po ruke pomocných sil, ako sám v žalobě a vo svojej výpovědi uznává. Tedy v zamestnaní a aj jeho druhu nastala změna, čo je patrné najma z toho, že u žalovanej strany bolo celkom zaměstnané 5—6 ľudí, kdežto u predchodkyne žalovanej strany len žalobník mal po ruke až 5 ľudí, tedy práce u žalovanej strany bola silné restringovaná a záležela v tom, že žalovaná strana len odoberala od továrně na podkováky tupé podkováky a tieto potom ostřila a čistila. Žalobník mal sice na starosti aj skladiště, ale pri tom čítal, vážil a balil klince do balíkov a balíky do bedien, bedny označoval signaturou a dopravoval do skladiště; klince došlé do skladiště zapisoval do svojej pomocnej knihy, z ktorej potom; stav klincov do skladnej knihy zapisovala Berta G., žalobník okrem pomocné] knihy viedol ešte poznámkovú knihu o váhe expedovaných zásielok; skladnú knihu a expedičnú knihu však viedla Berta G., spolu aj so záznamami o stave krabic, knížky IV., VI.-VIII. a XI. viedol si žalobník sám o sebe, cieľom ušetrenia práce s kontrolou tovaru v skladišti, do knihy V. žalobník zapisoval len číslo, počet a váhu bedien a sposob balenia, zápisy do knižiek trvaly najviac pol hodiny denne a žalobník obsluhoval okrem toho aj stroj s bubnom na čistenie klincov; práce v tovární mnoho nebolo a stalo sa, že celé mesiace sa v tovární nepracovalo. Vyplývá toto najma z výpovědi svědkyně Berty G., ktorej súd pplne verí, lebo proti jej vierohodnosti nič nesvědčí a jej výpověď je aj ináč v súhlasé s výpoveďou samého žalobníka; aj z obsahu připojených zápiskov je patrné, že išlo len o pomocné knížky, že zápisy do nich nevyžadovaly zvláštneho času a aj z množstva oběhu tovaru v knižke IV. uvedeného je patrné, že převoz továrně žalovanej strany bol nepatrný. Tedy z uvedeného a najma tiež z toho, že žalobník mal len hodinový plat, plynie, že žalobník u žalovanej strany nekonal práce prevažne vyššieho druhu (§ 1 zák. č. 154/1934 Sb. z. a n.); práce tie ani nevyžadovaly vyššej kvalifikácie a samostatnejšej činnosti a obor jeho posobnosti bol trvale mialého rozsahu. Že žalobník mal na starosti aj skladiště, ešte neznamená, že skladnícka služba bola jeho převážnou činnosťou, žalobník konal prevažne ručné práce, nebol vybavený určitým dispozičným právom a rozhodovacou mocou a písomné práce vyžadovaly nepatrná dobu dennú. Tedy žalobník nepodliehal penzijnému poisteniu a patřila mu len 14 denná výpověď (odst. 1 § 113 zák. č. 259/1924 Sb. z. a n.).
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť žalobníka zamietol.
Dovody:
Bez porušenia hmotného práva uznal odvolací súd, že žalobník podľa skutočnej povahy práč, konaných u žalovanej strany (§ 1, odst. 3, zák. č. 154/1934 Sb. z. a n.), nepodliehal ustanoveniam zákona č. 154/1934 Sb. z. a n. K dotyčným vývodom dovolacej žiadosti stačí poukázat na skutočnosť odvolacím súdomi zistenú a dovolacou žíadosťou nenapadnutá, že žalobník konal nielen manuálně práce, ktoré snáď spadajú do kruhu zamestnania skladníka vo veľkom podniku, lež aj manuálně práce pri stroji na čistenie klincov, ktoré nepochybné vybočujú z kruhu práč, zamestnanca, konajúceho vyššie služby podľa cit. zákona. Ani konanie »písominých prác« samo o sebe nekvalifikuje práce za služby vyššieho druhu (viď rozh. Sb. n. s. č. 1315), keď tieto boly len podřadné, šablonovité, ako to z výpovědi svědkyně G. ide najavo. Celková služba žalobníkova nebolo ani dozornou, ani vedúcou, žalobník nebol vybavený žiadnou rozhodovacou mocou ani dispozičným právom, jeho služby nevybočovaly z kruhu práč tak zvaného predného robotníka, v dósledku toho jeho služebný poměr nespadá ani pod ustanovenia zákona č. 154/1934 Sb. z. a n., ani pod ustanovenia zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. Jeho žalobně nároky, pokial’ sa opierajú o ustanovenia týchto zákonov, bez porušenia hmotného práva boly zamietnuté.

Porov.: Sb. n. s. č. 1315.

Citace:

č. 16352. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 275-277.