Čís. 16600.

Možno sa poradom práva před súdom, příslušným podl'a všeobecných pravidiel práva procesného, domáhat’ z dovodu bezzákladného obohatenia na finančnom eráre zaplatenia sumy, ktorú tento pre daňové dlhy daňového dlžníka zabavil z peňazí u tohoto dlžníka najdených, ale mu nepatriacicih, a to aj keď sa vlastník peňazí už před tým bezúspešne pokúsil domoď sa vrátenia peňazí excindačným sporom podl’a § 357 zák. č. 76/1927 Sb. z. a n.1
(Rozh. z 2. decembra 1937, Rv III 537/37.)
Firma R, kupila z Maďarska ošípané, ktoré — ešte než došly na určenú stanicu — předala ďaliéj Michalovi L. a spol. Firma R. pověřila agenta T., aby v jej zastúpení převzal na železničnej stanici v K. zásielku ošípanýoh, vybavil všetky formality, a zásielkui hněď odovzdal ďalším kupiteľom Michalovi L. a spol., od ktorých mal aj kúpnu cenu zinkasovať a peniiaze potom uložiť v banke pre firmu R. — Jozef T. zachoval sa podra příkazu a kúpnu cenu od Michala L. a spol. zinkasoval. Na ceste do banky pristúpili k Jozefovi T. berní exekútori so strážnikom a pre daňový nedoplatok Jozefa T. zabavili všetky peniaze, ktoré boly u něho, tedy aj peniaze firmy R. — Firma R. podala proti tomuto zabaveniu odpor u berného úřadu v K. a keď odporu nebolo vyhovené, excindačnú žalobu, ktorá bola pravoplatoe zamietnutá. — Firma R. domáhala sa žalobou na finančnom eráre zaplatenia 40660 Kč 50 hal. na tom základe, že finančný erár sa touto sumou bez základu obohatil na jej úkor žalujúcej strany. — Žalovaný finančný erár vzniesol sporu prekážajúcu námietku nepřípustnosti poradu práva podľa bodu 1. § 180 Osp., lebo odnatie peňazí stalo sa vo výkone verejnej moci, takže žaloba patří v smysle zák. č. 4/1918 Sb. z. a n. před krajský súd v Prahe.
Súd prvej stolice sporu prekážajúcu námietku zamietol, lebo žalobný nárok nie je odvodzovaný z verejnoprávneho pomeru, t. j. z toho, že orgán finančného eráru neprávom zabavil peniaze u Jozefa T., ale z toho, že zabavil aj peniaze, ktoré patřily žalujúcej straně a žalobný nárok na vrátenie protihodnoty týchto peňazí je nárokoím súkromnoprávnym. Vo věci samej súd prvej stolice vyhověl žalobě po výšku 39863 Kč.
Odvolací súd rozsudok súdu prvej stolice v podstatě potvrdil. Z dovodov: V zákone o priamych daniach č. 76/1927 Sb. z. a n. sú sice uvedené v §§ 356 a 357 jednak námietky dlžníka, jednak odpor iných osob proti bernej exekúcii ako obranné prostriedky proti vymáhaniu daní, ale týmto nie je nijak vylúčené právo — žalujúcou stranou v žalobě uplatněné —, zakladajúce sa na súkromnoprávnych pravidlách bezzákladného obohatenia. Podl'a názoru odvolacieho súdu neprekáža uplatneniu žalobného nároku ani ta okolnosť, že použitie opravného prostriedku podľa § 357 zák. č. 76/1927 Sb. z. a n. neviedlo k cieľu. Obrana opierajúca sa o ustanovenie § 357 zák. č. 76/1927 Sb. z. a n. je obranným prostriedkom uplatňujúcím právo na predmet bernou exekúciou postihnutý, t. j. uplatňuje právo, ktoré nedovoľuje, aby exekúcia bola vykonaná. Nejde ani o vec rozsúdenú, lebo v spore podľa § 357 cit. zák. žalujúca strana uplatňovala len svoje vlastnické právo (s neúspechom) a teraz žalobou platňuje nárok z bezzákladného obohatenia, nežiadajúc vydanie veci (bankovák), ale vydanie protihodnoty toho, čo ziskala žalovaná strana výkonom exekúcie z majetku žaluijúcej strany. Čo do bezzákladnosti námietky věci rozsúdenej odkazuje odvolaci súd na podstatný rozdiel základov žaloby (vlastníckej) podľa § 357 cit. zák. o priamych daniach a žaloby, o ktorú teraz ide, t. j. žaloby z bezzákladného obohatenia. Podľa ustanovenia § 411 Osp. rozsudok vynesený v merite věci stane sa pravoplatným len potiaľ, pokial rozhodol o právě v žalobě uplatnenom. Predpokladom pre úspešnosť námietky věci rozsúdenej s poukazom na materiálnu pravoplatnosť vyneseného rozsudku je, že v novom spore tak čo do osob ako i čo do věci samej je úplná totožnosť. Tejto v konkrétnom případe čo do věci niet. Máme namieta žalovaná strana, že na jej straně niet bezzákladneho obohatenia. Žalovaná vraj dostala len to, na čo mala nárok podl’a pravoplatných a vykonatelných rozhodnuti finančných úradov. Žalujúca strana však nezapiera pohľadávku žalovanej strany proti jej daňovému dlžnikovi Jozefovi T. V súdenom pripade je nadobuidnutie so strany veriteľa (žalovanej strany) bezdovodným preto, že sice má nárok proti svojimu dlžnikovi, proti ktorému exekúciu viedol, ale nemá nárok proti osobě tretej (žalujúcej straně), z majetku ktorej sa uspokojil, podržal a drží tedy majetok, tretej osobě neprávom odňatý. Veriteľ može viesť oprávnene exekúciu len na majetok dlžnika, nie však na majetok tretich osob a keď exekúciou zasiahne majetok tretej osoby, stane se tak neprávom, bez právneho ddvodu, sine causa.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť zamietol.
Z dóvodov:
Otázky, ktoré boly v súdenom případe předložené dovolaciemu súdu k rozhodnutiu, totiž: či možno sa na finančnom eráru domáhat’ z dovodu bezzákladného obohatenie náhrady toho, čo bolo v bernej exekúcii pre daňové nedoplatky dlžnika neprávom vydobyté z majetku tretej osoby, hoci predchádzal už bezúspěšný excindačný spor podl’a § 357 zák. č. 76/1927 Sb. z. a n.; a či uplatňovanie tohoto nároku patří na porad práva civilného, rozriešil Najvyšši súd v svojom rozhodnutí č. 12069 Sb. n. s.
Poukaz na toto rozhodnutie je na mieste aj pre případy rozhodované v právnej oblasti Slovenskej, nakoľko materiálně právo v otázke bezzákladného obohatenia na Slovensku platné je shodné s právom platným v západnej právnej oblasti právě tak ako pravidlo čo do otázky prípustnosti poradu práva.
Citovaným rozhodnutím zaujal Nejvyšší súd stanovisko:
1. že možno požadovat vrátenie toho, čo bolo plnené od počiatku bez dovodu, alebo čo nekto chce podržať bez dovodu, 2. že toto právne pravidlo platí aj keď ide o plnenie z bernej exekúcie, ak nastalo uspokojenie finančného eráru plnením z majetku toho, kto plníť nemal, a to aj keď predchádzal bezúspěšný excindačný spor podľa § 357 zák. č. 76/1927 Sb. z. a n.,
3. že uplatnenie tohoto nároku patří na porad práva súkromného.
Cieľom stručnosti odkazuje Najvyšší súd na dovody citovaného rozhodnutia, ktoré celkom prilehajú na případ teraz rozhodovaný a ináč aj na správné, stavu veci a zákonu odpovedajúce dovody rozhodnutia odvolacieho sudu.

Porov.: Úr. sb. č. 2272, 2714, 3119, Sb. n. s. č. 12060.

Citace:

č. 16600. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 853-855.