Čís. 16537.

Na výťažok vnútenej správy uplatňuje sa zákonné prednostné právo založné (§ 265 zák. o priamych daniach v znení prílohy vyhlášky min. fin. č. 227/1936 Sb. z. a n.) platebnou výzvou podľa § 266; nestačí púha prihláška k rozvrhu.
(Rozh. z 24. novembra 1937, R IV 332/37.)
Na nehnuteľnosti exekúta bola dňa 13. decembra 1933 zavedená vnútená správa. Pri rozdelení výtažku vnútenej správy za hospodársky rok 1935—1936 prihlásil berný úrad medzi iným ako prednostnú pohľadávku nedoplatok dané pozemkovej a domove za roky 1932—1933. Súd prvej stolice námietkam zúčastnených veriteľov vyhovel, neuznal zákonné prednostné právo záložne tohoto prihláseného daňového nedoplatku a pohľadávku berného úradu nevradil. Rekurzný súd usneseníe súdu prvej stolice zmenil a pohľadávku berného úradu na dani pozemkovej a domovej za roky 1932—1933 vradil ako prednostnú pohľadávku.
Najvyšší súd rekurzu exekventky S. banky vyhovel, usnesenie rekuzného súdu v napadnutej častí zmenil a obnovil usnesenie súdu prvej stolice.
Z dôvodov:
Rekurz exekventky S. banky je oprávnený. Je sice v podstate správný výklad, ktorý usnesenie rekurzného súdu dává ustanoveniu odst. 1 § 265 zák. o priamych daniach v tom smysle, že výrazom »nehnuteľnosť« treba tu rozumeť nie len podstatu nehnuteľnosti, ale aj jej úžitky (výťažok vnútenej správy), lebo však ináč nemálo by to, že zákon sa v citovanom §e zmieňuje tiež o dni povolenia vnútenej správy, vôbec významu. Ale to samo o sebe k uplatneniu tohoto vecného ručenia ešte nestačí, lebo zákon o priamych daniach v § 266 pre toto uplatnenie výslovné predpisuje platebnú výzvu, odkázanú ináč na porad administratívny, vynímajúc, že by šlo o konkurzné alebo vyrovnacie pokračovanie alebo o exekučný predaj zataženého objektu. Z tohoto ustanovenia však, ktoré sa — na rozdiel od odst. 1 § 265 —o vnútenej správe nezmieňuje, treba mat za to, že na výtažku vnútenej správy nemožno uplatnit vecné ručenie podľa § 265 zákona o priamych daniach púhou prihláškou k rozvrhu týchto výtažkov, ale iba normálnym spôsobom, t. j. platebnou výzvou prvej vety odst. 1 § 266. Rovnaké stanovisko zaujíma ostatne i samo ministerstvo financií vo svojom výnose z 1. júla 1935, č. 1650001/1935-III/9a (teraz v znení výnosu ministerstva financií z 5. júna 1937, č. 27260/1937-III/9a). Správne je preto právne stanovisko sudu prvej stolice, že z výťažku vnútenej správy nemôžu byť hradené staršie daňové nedoplatky, o ktoré tu ide, a preto Najvyšší súd rekurzu exekventky vyhovel a usnesenie rekurzného súdu v napadnutej časti zmenil a obnovil rozhodnutie súdu prvej stolice.

Citace:

č. 16537. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 685-686.