Čís. 5461.

Účinnosťou zákona čís. 108/1933 Sb. z. a n. přestalo stavenie premlčania podľa § 27 zák. čl. 14:1914 a v prerušených prípadoch začalo premlčanie znova.
Príkaz sudcu, aby vec bola súdnou kanceláriou vedená v evidencii, nie je »opatrením súdu«, ktoré by pretrhovalo premlčanie.
(Rozh. zo dňa 13. decembra 1935, Zm IV 429/35.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti Dr. Š. K. pre prečin pomluvy a urážky na cti zmätočnú sťažnosť hl. súkromného žalobcu J. S. čiastočne zamietol, čiastočne odmietol.
Z dôvodov:
Proti rozsudku vrchného súdu uplatňuje hl. súkromný žalobca J. S. zmätočnú sťažnosť na základe § 385, čís. 1 c) tr. p. preto, že odvolací súd nesprávne použil predpisov zákona, keď z dôvodu premlčania oslobodil obžalovaného od obžaloby, lebo zákonné predpoklady premlčania v súdenom prípade nejestvujú. Zmätočná sťažnosť je bezzákladná. Ustanovenia § 6 zák. čís. 124/1924 Sb. z. a n. v znení vyhlášky min. sprav. čís. 145/1933 Sb. z. a n. a § 1 zák. č. 126/1924 Sb. z. a n., ktoré mohly byť vraj podľa sťažovateľa analogicky upotrebené, nie sú smerodatné pre riešenie otázky premlčania v súdenom prípade, lebo sa vztahujú na prípady iné.
Predpis § 27 zák. čl. 41:1914, na ktorom bolo založené usnesenie krajského súdu, vynesené dňa 11. marca 1932, tedy ešte za platnosti citovaného zákona, je opatrenie, ktoré bolo spojené s účinkom hmotneprávnym, nakoľko malo za následok stavenie premlčania. Zákon týmto výnimečným opatrením — shodujúcim sa v podstate s ustanovením zrušeného § 267 tr. z. (zák. čl. 5:1878), rozšíril prípady § 7 tr. p., doplňujúceho ustanovenia § 109 tr. z., ktoré — ako to odvolací súd správne uznal — sa nevzťahujú na riešenie takej predbežnej otázky, akú má na mysli § 27 zák. čl. 41:1914.
Zákonom zo dňa 28. júna 1933, čís. 108 Sb. z. a n., o ochrane cti, bol — podľa § 42, čís. 1 — zrušený zák. čl. 41:1914 v celom rozsahu, tedy aj ustanovenie § 27 tohoto zákona. Z toho plynie, že účinnosťou zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n., ktorý neobsahuje obdobného ustanovenia ako § 27 zák. čl. 41:1914, prestalo aj stavenie premlčania podľa § 27 zák. čl. 41:1914 stanovené a premlčanie počínalo znova dňom účinnosti nového zákona, ustanovenia ktorého v konkrétňom prípade sú pre obžalovaného priaznivejšie ako ustanovenia predešlého práva a preto podľa § 41, č. 1 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n. aj v tomto prípade platné.
Doba, ktorej uplynutie sa vyžaduje k premlčaniu trestného stíhania pre prečiny, ktoré sa kladú obžalovanému za vinu a ktoré boly spáchané ešte pred platnosťou zák. č. 108/1933 Sb. z. a n., činí tak podľa § 48 zák. čl. 14:1914 ako aj podľa § 13, odst. 2 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n. 6 mesiacov. Podľa obsahu spisov nestalo sa však po túto premlčaciu dobu okrem príkazov daných súdnej kancelárii, aby vec bola vedená v evidencii, žiadne opatrenie súdu, ktoré by smerovalo proti obžalovanému, až do dňa 17. októbra 1934, kedy krajský súd ustanovil rok na hlavné pojednávanie. Uvedené príkazy, dané súdnej kancelárii, nelze však považovať za také opatrenia, ktoré by podľa § 108 tr. z. přetrhly premlčanie (Zm III 458/33, Sb. n. s. čís. 5043). Poneváč však odo dňa 6. augusta 1933, kedy vstúpil v platnosť zák. č. 108/1933 Sb. z. a n., až do opatrenia súdu zo dňa 17. októbra 1934 uplynula doba dlhšia ako 6 mesačná, po ktorú nebolo učinené žiadne opatrenie alebo rozhodnutie súdu, smerujúce proti obžalovanému, preto v súdenom prípade nastalo premlčanie, ktoré podľa § 105, čís. 3 tr. z. vylučuje trestné pokračovanie proti obžalovanému pre trestné činy za vinu mu kladené.

Citace:

č. 5461. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 525-526.