Čís. 14918.
I. Nejasnosť poisťovacích podmienok, pripojených k poistke, ide na vrub poisťovne, ktorá vystavila poistku.
II. Útraty sporu — ku ktorému došlo na príkaz poisťovne, poistivšej majiteľa auta proti povinému ručeniu (poistenie zodpovednostné) — medzi majiteľom auta a osobou utrpevšou úraz musí celé hradiť poisťovňa, a to i vtedy, keď je v ňom požadované vyššie odškodné, než kolké bolo poistené. Ustanovenia všeob. poisťovacích podmienok, že ak má poistenec podľa zákona alebo smluvy sám znášať časť škody, hradia poisťovňa a poistenec útraty sporu v rovnakom pomere, nemožno rozširovať na tento prípad.1
(Rozh. z 21. januára 1936, Rv III 1184/34.)
Poisťovacou smluvou z 13. júna 1928 poistila žalovaná poišťovňa žalobníka proti povinnému ručeniu (poistenie zodpovednostné) z provozu automobilu na dobu 10 rokov. Poistná suma pre prípad úrazu alebo smrti jednej osoby bola stanovená na 30000 Kč. Poistený automobil 3. septembra 1928 na ulici v N. pri jazde srazil Ludmilu M. a poranil ju. Ludmila M. zaviedla proti žalobníkovi spor o náhradu škody, domáhajúc sa 500 Kč doživotnej renty mesačne a 50000 Kč odškodného. Pravoplatnými rozsudkom odvolacieho súdu (Najvyšší súd dovolaciu žiadosť zamietol), bolo Ludmile M. prisúdené 300 Kč mesačnej renty a odškodné 20000 Kč. V onom spore zastupoval žalobníka na poukaz poisťovne (žalovanej v tomto spore) advokát Dr. Zigmund F. Žalovaná poisťovňa z poistnej sumy 30000 Kč srazila si 3000 Kč titulom 10% samopoistenia ai titulom čiastočných advokátských útrat Dr. Zigmunda F. 9145 Kč 60 h. Proti žalobe, ktorou domáhal sa žalobník na žalovanej poisťovni zaplatenia týchto sům bránila sa žalovaná tým, že podľa poistnej smluvy a doplňku poisťovacích podmienok žalobník je povinný hradiť 10% zo zistenej škody ako samopoistenie a dotyčné čiastočných útrat advokáta Dr. Zigmunda F. uviedla ako dôvod srazenia 9145 Kč 60 h to, že hodnota sporu, ktorý zaviedla Ludmila M. proti žalobníkovi bola 100000 Kč, kdežto žalobník bol poistený len na 30000 Kč, takže z celkových útrat advokáta Dra Zigmunda F. žalobník musí znášať pomernú čiastku vo výške 9145 Kč 60 h. Súd prvej stolice žalobe čiastočne vyhovel a žalobníkovi prisúdil 3000 Kč s odôvodnením, že podla poisťovacej smluvy a poisťovacích podmienok žalobník bol povinný hradiť sám 10% z vzniklej škody len pri škode vecnej, nie však pri škode vzniklej z telesného úrazu. Ináč žalobu zamietol. Odvolací súd na odvolanie oboch stráň rozsudok súdu prvej stolice v časti odsudzujúcej žalovanú potvrdil, v ostatnej časti zmenil a žalobe úplné, vyhovel. Dôvody: K odvolaniu žalované: Poisťovacia smluva bola uzavrená podla návrhu žalobníka na poistenie, lebo len dotyčné tohoto je vykázaný obapolný súhlas stráň. Podla tohoto zaviazal sa žalobník len podla obsahu všeobecných poistných podmienok, podla ktorých žalovaná strana bola oprávnená len pri vecnej škode — o ktorú v danom prípade ne]de — sraziť si z poistnej sumy vymienené procento, nie však aj pri úrazovej škode. Aj keby bolo správné stanovisko, že pre žalobníka sú závazné k polici pripojené všeobecné podmienky poistenia spolu aj s dodatkom, a to vzhľadom na to, že žalovaná strana neskôr tieto sdelila žalobníkovi a miet dôkazu na to, že by bol žalobník proti zmeneným podmienkam protestoval; ani z týchto ďalších podmienok nedá sa vyvodiť, že v dodatku ku všeobecným podmienkam a to v článku 5 spomenutých 10% vztahuje sa na úrazové poistenie, resp. na úrazová škodu, lebo tieto doplňky podla nadpisu zmeňujú a doplňujú horeuvedené všeobecné podmienky a podla týchto je zásadou, že poisťovňa len pri vecných škodách je oprávnená z poistnej sumy isté procento se sraziť a keďže v dodatku táto zásada nie je výslovné ani zmenená, ani doplnená, treba mať za to, že v článku 5. dodatku spomenuté zmenené procento a znášanie čiastočnej škody sa vztahuje na tú časť všeobecných podmienok, ktorá podobné opatrenie obsahuje, t. j. na vecnú škodu. Prípadná nejasnost padá na vrub osnova teta týchto zmenených a doplňujúcich podmienok, t. j. na vrub žalovanej strany a nemožno preto tuto nejasnost vykládat v neprospech odporcu. Čo sa týká čiastky rozsudku, žalobníkom odvoláním napadnutej, musel ju odvolací súd zmeniť a dotyčnej žalobe úplné vyhoveť, lebo ani pôvodné k návrhu žalobníka na poistenie pripojené všeobecné poisťovacie podmienky, ani v polici pripojené neskoršie všeobecné poisťovacie podmienky a tým menej dodatok k nim neobsahuje opatrenie, z kterých by sa mohol vyvodit prvým súdom v tomto ohľade mylné vyvodený právny záver, že sporné útraty musí čiastočne aj žalobník znášať, lebo je zistené na základe výpovedi svedka Dr. Zigmunda F. a ním predloženého dopisu zo dna 10. VI. 1929 písaného žalovanou stranou, že svedok zaviedol onen spor na úpravu žalovanej strany a viedol ho až do konca cez tri inštancie vždy len na základe tejto úpravy žalovanej strany, považoval sa zástupcom len žalovanej strany a len formálne bol aj zástupcom žalobníka, od ktorého na základe poverenia od žalovanej strany zadovažoval si informácie pre spor a v dôsledku toho len so žalovanou stranou vyúčtoval dotyčné svojich útrat, vzniklých v uvedenom spore. Vzhľadom na tento skutkový stav útraty sporu žalobníka s poškodenou obťažujú podla § 1 pôvodných poisť. podmienok, ba aj podla čl. 2 neskorších poisť. podmienok len žalovanú stranu bez ohľadu na to, čo uplatňovala poškodená v tomže spore proti žalobníkovi a bez ohľadu na to, aká bola výška poistenej sumy. Ta okolnost, že poškodená proti žalobníkovi viac uplatňovala, než koľko činí poistná suma, neprichádza v tomto ohľade v úvahu, lebo zásadné je vo všeobecných podmienkach uvedené, že poisťovňa je povinná útraty takého sporu nahradit, »nehladiac na poistný obnos«.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť zamietol. Žalovaná strana v dovolacej žiadosti sťažuje si na stanovisko odvolacieho súdu, podľa ktorého poistná smluva bola uzavrená medzi stranami v smysle poistného návrhu: žalobníka, a vyvodzuje nesprávnosť tohoto stanoviska na tom základe, že obsah poistnej smluvy sa odchytuje od obsahu poistného návrhu. Podla názoru dovolateľky stalo sa doručením poistnej police, odchylnej od poistného návrhu, odmietnutie oferty žalobníka a súčasne nová oferta, ktorú žalobník prijal a preto je pre posudzovanie právneho pomeru medzi spornými stranami smerodatný obsah police a nie poistného návrhu.
Hoci treba prisvedčiť tým to právnym vývodom dovolatelky, je jej sťažnosť bezpodstatná. Odvolací súd vo svojom rozsudku zaoberal sa spornou otázkou i pre ten prípad, že vy vodený právny názor žalovanej strany obstojí, a dotyčné dôvody rozsudku odvolacieho sudu sú správné. Srovnáním obsahu všeobecných poisťovacích podmienok a doplňovacích poisťovacích podmienok, vychádza na javo, že podmienky poistnej smluvy sú po tejto stránke prinajmenšom pochybné, nejasné a táto nejasnosť podla pravidiel materiálného práva ide na vrub žalovanej strany, ktorá smluvu vystavila a nemôže byť na úkor žalobníka. Neobstojí dôvod žalovanej strany, uplatnený v dovolacej žiadosti, že článok 5. doplňovacích podmienok nemalí by smysel v prípade výkladu podla stanoviska žalobníka preto, že by nebola daná odchýlka od článku 3. všeob. poisť. podmienok, ktorý sa tiež týká vecných škod. Neobstojí tento dôvod preto, že článok 5. doplňovacích podmienok obsahuje zmenu tak čo do procenta, ako aj čo do najnižšej sumy samopoistenia žalobníka.
Dovolacia žiadosť žalovanej strany sťažuje si na rozhodnutie odvolacieho súdu čo do druhej spornej otázky, totiž, povinnosti žalovanej i strany hradiť žalobníkovi útraty sporu, vedeného osobou úraz utrpevšou proti žalobníkovi. Sťažnosť je založená na výklade 2. bodu 2. článku všeob. poisť. podmienok a 2. bodu 15. článku týchto podmienok a vyvodzuje, že spor bol vedený zčásti z poverenia a v záujme žalobníka, ďalej že treba tu aplikovať ustanovenie poslednej vety 2. bodu 2. čl. všeob. poisť. podmienok nie len na základe 5. článku doplňovacích podmienok, ale i na základe zákona.
Najvyšší súd ani tutu dovolaciu sťažnosť neuznal za odovodnenú. Prijal po tejto stránke správné právne dôvody rozsudku odvolacieho súdu. Ustanovenie teraz citovaného článku, podla ktorého je žalovaná strana povinná nahradiť žalobníkovi útraty sporu »nehradiac na poistnú sumu«, jasné poukazuje na to, že tu neprichádza v úvahu ani ustanovenie poslednej vety, ktorá môže mať na mysli len samopoistenie závazné podla zákona alebo poisťovacích podmienok, a nie samopoistenie, ktoré vskutku nastane tým, že presahuje poistnú sumu.
Z týchto dôvodov bolo treba dovolaciu žiadosť ako neodôvodnenú zamíetnuť.

1. Srovnaj: Úr. sb. 2297.