Č. 4496.

Školstvo: Od ktorého termínu povoluje sa štátná podpora na učitelskú stanicu znovuzriadenú pri ludovej škole obecnej alebo konfesijnej?

(Nález zo dňa 9. marca 1925 č. 4943.)
Vec: Školská stolice r. k. obecnej školy a Ilona U. učitelka v V. proti ministerstvu školstva a národnej osvety stran štátnej plat doplnujucej podpory učitelky.
Výrok: Sťažnosti se zamietajú ako neopodstatnené.
Dôvody: Žal. min. výnosom z 18. decembra 1923 vo smysle § 12 zák. čl. XXVII : 1907 povolilo v dohode s min. fin., aby na jednotriednej rím. kat. škole ľudovej v D. sriadená bola druhá učitelská stanica a pre tuto v predpokladu splnenia všetkých zákonom predpisaných podmienok, poukázaná bola štátná plat doplňujúca podpora a sice s platňosťou od 1. januára 1924; štátnú podporu so zpätnou platnosťou od 5. novembra 1922 nemožno povoliť vzhl'adom k vyslovenému stanovisku min. fin. Prevedenie tohoto výnosu predpokládá, že úhrada vyššej potreby na tuto novu štátnú podporu je zcela bezpečne zaistená na príslušnej položke štátného rozpočtu na r. 1924.
O sťažnostiách napadajucích toto rozhodnutia iba potial, pokial štátná podpora nebola povolená už od dňa 5. novembra 1922 — uvažoval nss takto:
§ 12 zák čl. XXVII : 1907 v odstavci 5 stanoví, že učitelia ustanovení na znovuzriadených obecných alebo konfesijných učitelských stanicách, majú nárok na doplnenia svojho základného platu a starobného prídavku statnou podporou iba vtedy, keď sriadenia novej učitelskej stanice stalo sa s predchodiacím schválení min. kultu a vyuč. V danom prípade schválenia toto udelil minister práve napadnutým rozhodnutím dňa 18. decembra 1923. Cit. ustanovenia hovorí opredchodiacom schváleniu sriadenia novej stanice, to znamená tolko, že pred schválením t. j. pro praeterito niet nároku na štátnú podporu. Jednal tedy žal. úrad vo shode so zákonom, keď odoprel podporu pro praeterito.
Sťažnosti uplatňujú, že školská stolica bola už pred faktickým sriadením stanice učitelskej zo strany adm. výboru býv. župy hontianskej a zo strany školského inspektorátu v Šahách viacej ráz vyzva- ná — ano i pod výhrůžkou pokuty, aby sriadila druhů školskú stanicu a musela sa domnívať, že školský inspektorát už vymohol predchodiace schválenia pre tuto sriadiť sa majúcu stanicu, takže poukaz na cit. § 12 nie je zo strany ministerstva odôvodnený a namietaiú ďalej, že školská stolica už dňa 21. januára 1923 žiadala poukázanie štátnej podpory, takže táto od tohoto dňa každopádne patrí.
Nss neuznal ani prvú ani druhú namietku sťažnosti opodstatnenými, lebo jest sice pravdou, že uvedené úrady naliehaly na školskou stolicu, aby zriadila II. učitelsku stanicu, kedže v škole bolo 143 školy povinných detí, to ale predca ešte neznamená, že by zo strany ministerstva schválenie pro sriadenie stanice tej bolo už udelené. Že však školská stolica sa domnívala, že schválenie to už bolo udelené — to je omyl na strane školskej stolice, ktorý však nemôže zaviazať štát k výplate štátnej podpory pred skutočným schválením novej učitelskej stanice — menovite aj preto nie, že v sťažnosti uvedená vyzvania školského inspektorátu nikde nepoukazujú na to, že by schválenie ministra bolo už udelené. Ale ani okolnost' ta, že dňa 21. septembra 1923 podala školská stolica žiadost referátu škol. nemení nič na veci, keď že výše cit. odst. § 12 výslovné činí štátnú podporu závislou na predchodiacom schváleniu.
I boly sťažnosti zamietnuté ako neopodstatnené.

Citace:

Č. 4496. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: 1926, svazek/ročník 7/1, s. 569-570.